Makroekonomické ukazovatele kandidátskych krajín
V stredu zverejní Európska komisia hodnotiacu správu, ktorá odporučí prijať desať kandidátskych krajín, Slovensko bude medzi nimiV stredu zverejní Európska komisia zrejme poslednú hodnotiacu správu o Slovensku. Pre náš vstup do Európskej únie bude mať kľúčový význam.
Pôjde už o šieste hodnotenie (posudok v roku 1997 a pravidelné hodnotiace správy od roku 1998) našej pripravenosti na členstvo v únii. Na rozdiel od predchádzajúcich nebude posudzovať iba pokrok za posledný rok, ale zhrnie úspechy a neúspechy od roku 1997, keď začala s uverejňovaním posudkov. Správa bude sprístupnená o týždeň skôr, aby mali členské štáty dosť času na preskúmanie jej obsahu. To všetko sú neklamné znaky toho, že pravidelná hodnotiaca správa 2002 bude posledná svojho druhu. Odporučí, aby sa s desiatimi kandidátskymi krajinami v decembri ukončili prístupové rokovania.
Hodnotiace správy zostavuje komisia na základe informácií z viacerých zdrojov. Časť jej poskytnú kandidátske krajiny, časť delegácie komisie v uchádzačských krajinách, mimovládne organizácie či podniky. Informácie čerpá aj zo správ a rezolúcií Európskeho parlamentu a z hodnotení medzinárodných finančných inštitúcií.
Výsledný dokument má okolo 100 strán. Podrobne hodnotí plnenie tzv. kodanských kritérií, ktoré sú podmienkou vstupu. Posudzuje politickú a ekonomickú pripravenosť krajiny, stav prijímania európskej legislatívy, administratívne kapacity nevyhnutné na jej implementáciu a vynucovanie a celkovú schopnosť štátu prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v únii.
Spolu s posudkami komisia zverejňuje aj strategický dokument, ktorý sumarizuje závery obsiahlych posudkov na všetkých kandidátov a vyvodzuje z nich smery ďalšieho vývoja v procese integrácie.
Odporúčania komisie nie sú definitívne, prax však ukázala, že pre našu integráciu majú rozhodujúci význam.
Prvé posudky vydala komisia v júli 1997. Odporučila v nich, aby sa rokovania začali so šiestimi krajinami. Slovensko, ktoré ako jediná krajina nesplnilo politické kritériá, medzi nimi nebolo. Decembrový summit v Luxemburgu stanovisko komisie potvrdil. O vstupe do EÚ začali rokovať Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus.
Podobne sa odporúčania komisie obsiahnuté v pravidelných hodnotiacich správach naplnili aj v roku 1999. Komisia vtedy navrhla rozšíriť rokovania o vstupe o Slovensko, Litvu, Lotyšsko a Maltu, podmienečne aj o Bulharsko a Rumunsko. V prístupovom procese navrhla uplatňovať princíp diferenciácie. Decembrový summit v Helsinkách dal komisii za pravdu. Rozšíril rokovania o ďalších päť krajín a ukončil tak členenie na prvú a druhú skupinu kandidátov.
Závažný krok urobila komisia v roku 2000, keď v strategickom dokumente navrhla tzv. cestovnú mapu, podľa ktorej budú krajiny rokovať tak, aby rozhovory ukončili do konca roku 2002 a mohli sa zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004. Najvyšší predstavitelia únie na summite v Nice s návrhom súhlasili.
V novembri 2001 postrčila Európska komisia integračný proces o ďalší krok dopredu. Navrhla scenár, ktorý v prvej vlne rozšírenia počíta až s desiatimi krajinami. Následný summit v Laekene návrh odobril a prvýkrát menoval vyvolené krajiny.
V tohtoročných hodnotiacich správach by mala komisia odporučiť ukončiť rokovania so Slovenskom, Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou a Cyprom do konca roka. Posledné slovo budú mať opäť politici 24. - 25. októbra na summite v Bruseli. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebude ich rozhodnutie v rozpore s odporúčaním Európskej komisie.
