RIGA - Všetko nasvedčuje tomu, že bývalú sovietsku republiku Lotyšsko privedie do NATO a Európskej únie stredopravicová vláda na čele s nováčikom na lotyšskej politickej scéne stranou Nový čas. Založil ju bývalý guvernér národnej banky Einars Repse a podľa lotyšských novinárov ide o typickú stranu jedného muža.

Obyvateľstvo Lotyšska už bolo unavené 10 rokmi reforiem, ktoré zavádzali staré politické elity. Dalo preto v týchto voľbách príležitosť novým subjektom. Einars Repse pritom nezvíťazil vďaka pasivite voličov. Svoje hlasy odovzdalo 72 percent voličov. Takmer štvrtina voličov sa rozhodla pre Nový čas (23,9%).

Einars Repse, hoci je na najlepšej ceste stať sa premiérom Lotyšska a priviesť ho do euroatlantických štruktúr, nebude môcť vládnuť sám. Svoju stranu považuje za pravicovo liberálnu, preto bude hľadať spojencov na rovnakej strane politického spektra.

Ponúkajú sa mu ľudovci, ktorí môžu k jeho 26 kreslám v stočlennom parlamente pridať ďalších 21. Potrebný počet hlasov potom môže získať pomocou poslancov niektorej zo 4 strán, ktoré ešte vstúpia do parlamentu. Pravdepodobne sa ale nerozhodne pre jedinú ľavicovo orientovanú stranu v novom parlamente - Zväz pre ľudské práva v jednotnom Lotyšsku. Ide o stranu chrániacu záujmy rusky hovoriacich obyvateľov.

V dva a polmiliónovom Lotyšsku žije asi 800-tisíc Rusov, ktorí nemajú štátne občianstvo krajiny, v ktorej žijú. Podmienkou získania občianstva a teda aj volebného práva je skúška zo základnej znalosti lotyštiny. Stranu, ktorá sa stavia za rusky hovoriacich občanov aj neobčanov, zvolilo viac ako 18 percent tých, ktorí volebné právo majú. Rusi s lotyšským občianstvom teda pravdepodobne hlasovali skoro výhradne pre ňu.

Druhé miesto promoskovskej strany nie je jediným prekvapením tohtoročných volieb. Občania udelili volebnú lekciu strane Lotyšská cesta súčasného premiéra Andrisa Berzinsa. Všetko nasvedčuje tomu, že po 4 rokoch vládnutia sa nedostane ani do parlamentu.

V Lotyšsku nastáva striedanie vlád, ale podľa všetkého nepríde ku zmene jeho zahraničnopolitickej orientácie. Strany, ktoré pravdepodobne vytvoria koalíciu, nie sú proti členstvu Lotyšska v NATO a Európskej únii.

Autor: NILS HOLGERSON, Riga pre SME