e vyprchá. Jeden z malého množstva (ak nie jediný) prostriedkov, ktorý dokáže umocniť emócie na maximum takmer v každej situácii je práve zvuk a, samozrejme, aj hudba. O účinnosti filmovej hudby by asi naozaj bolo zbytočné písať čokoľvek. O spôsoboch jej tvorby, kvalite a nákladnosti by to vyšlo na slušnú horu papiera. Možno však bude pre mnohých prekvapením, že počítačové hry dnes obsahujú hudobnú kulisu prakticky rovnocennú filmu.
Nie vždy to však bolo tak. Najskôr hudobný sprievod v hrách pripomínal pípanie burzových „digitálok“. Boli to skôr drásajúce pazvuky a škrípanie. Áno, prvé domáce počítače toho naozaj veľa nedokázali. No už na legendárnom Sinclair ZX Spectrum existovali hry a programy, ktorých hudba bola minimálne zaujímavá. Najmä pri použití „zázračného“ prídavného hardvéru s pútavým názvom „Melodik“. Pokrok vo výpočtovej technike napredoval raketovým tempom a odrazilo sa to samozrejme aj vo zvuku. Magickú hranicu 4 x 8 bit prelomila až v roku 1985 firma Commodore s modelom AMIGA 1000. Vtedy sa to v podstate celé začalo. Kto v tomto období mal možnosť prísť do styku s týmto systémom, určite ho uchvátila na tú dobu závratná kvalita zvuku. Pozadu nezostala ani firma ATARI s populárnym modelom ST a výkonným Falconom. Nastal však aj ďalší bod zlomu. Komponovanie hudby už naozaj bolo komponovanie a nie len kostrbaté pokusy o „spestrenie“. Po prvýkrát bolo evidentné, že tvorba hier nie je „len“ o programovaní a bolo jasné že ide o umenie v pravom slova zmysle a nielen akýsi prívesok „toho skutočného umenia“. Dokazujú to tituly ako Flashback, Dune2, SoccerKid, Shadow of the Beast, Alien Breed,… Výpočet týchto skvelých hier je veľmi dlhý. „Pamätníci“ by mohli rozprávať…
Dnes sa hry vyvíjajú aj niekoľko rokov a náklady na takéto projekty začínajú povážlivo rásť aj vďaka vysokej profesionalizácií celého biznisu. Už dlho nejde o záležitosť pre šialených maniakov, ktorí celé noci trávia v žiare svojich monitorov. Herný priemysel sa stal najlepšie zarábajúcim obchodom na svete, dokonca predbehol čierny trh so zbraňami a drogami. To sa väčšinou odráža aj na výslednej kvalite celého produktu. Vytvoriť hru znamená zostaviť tím špičkových odborníkov a, samozrejme, umelcov, či už ide o grafikov, scenáristov, hudobníkov alebo najať profesionálnych hercov. Pokiaľ vám to skôr pripomína písanie o filme, ani sa niet čomu čudovať. V skutočnosti môže byť vznik hry dokonca náročnejší ako vznik filmu. Tento fakt neobchádza ani ozvučenie. Opäť jedno malé porovnanie s filmom: stopáž filmu je približne 120 minút, naproti tomu u hier nie je nijak výnimočné, že herný čas presahuje 40 až 60 hodín. Samozrejme, hudba sa niekedy opakuje, čo by mohlo pôsobiť ako „uľahčenie situácie“. Odborníci však veľmi dobre vedia, že hudba sa do zostrihaného materiálu komponuje oveľa jednoduchšie ako do „niečoho“, čo nemá striktne stanovený časový sled. Hráčove konanie sa v počítačových hrách nedá nalinkovať. Úplná synchronizácia s obrazom tak môže byť len vo videosekvenciách.
O profesionálnom prístupe k hernej „muzike“ svedčí aj účasť nemalého množstva hviezd hudobného neba. Spomenieme aspoň niekoľko známych projektov. Už v dobách skvelých „Amíg“ existovala súbojová hra Rise Of The Robots, kam hudbu komponoval a nahral Brian May (Queen) a ako jeden z prvých známych sa tak podpísal pod soundtrack ku hre už v roku 1993. Pekelne šialený titul Qake kompletne ozvučil trash-industriálny mág Trent Reznor (Nine Inch Nails), ktorý spolu s Twigym Rammirezom (Marilyn Manson) skomponovali aj naozaj dokonalý soundtrack k American McGee‘s Alice. Kto túto hru hral, určite bude súhlasiť, že bez hudby by TO asi až tak nefungovalo. Futuristický závodný Wipeout 2097 znel v tempe elektronickej špičky. Na soundtracku nájdete „vypalováky“ od Leftfield, Prodigy, F.S.O.L., Fluke, atď. Art rocková legenda YES v strategickej hre Homeworld naozaj vytvorila atmosféru temnoty, opustenia, očakávania a zároveň krásy vesmíru, ktorý sa rozliehal všade dookola. „Pohodoví“ gangster raperi zo Cypress Hill to pre zmenu poriadne rozbehli v gangsterskej akčnej hre Kingpin. Herní producenti často využívajú služby aj veľkých orchestrov. Akčnú adventúru Outcast dotiahli k dokonalosti tóny Moskovského orchestra. Služby známeho Johna Williamsa a hollywoodskeho orchestra používajú prakticky všetky hry Star Wars. V novej českej hre Mafia si zas vypočujete tóny Českého národného orchestra.
O kvalite hudby v hrách teda naozaj niet najmenších pochýb. Na túto tému by sme mohli napísať ešte veľa, ale oveľa lepšie bude, keď si niektorú zo spomenutých hier vyskúšate a sami uznáte koľko umenia sa v nich skrýva.
ROBERT HEKSCH
