BRATISLAVA – Novým ministrom zdravotníctva bude už takmer určite Rudolf Zajac, nominant ANO. Zajac plánuje v zdravotníctve zaviesť úplne nový systém a zásadne zmeniť jeho fungovanie. Napriek tomu, že každý hovorí o kríze v zdravotníctve, presadiť reformu nebude ľahké.
Budúci minister svoju predstavu o zmenách oznámil už pred dvoma rokmi. „Viem, že reforma bude mať hneď 80 000 nepriateľov – toľko je zamestnancov v štátnych zariadeniach. Bude však mať aj päť miliónov priateľov – o dva-tri roky všetkých občanov Slovenska,“ hovorí Zajac.
„V zdravotníctve sú záujmové skupiny veľmi silné a určite sa budú brániť všetkým pokusom o zmenu súčasného systému, ktorý im vyhovuje,“ povedal pre Domino fórum ekonomický analytik Martin Barto. Podľa neho sú tieto skupiny dosť silné, aby vyvinuli tlak napríklad na poslancov. „Môžu presviedčať poslancov, že vládny návrh nie je správny a že by bolo dobré presadiť tam nejakú vetičku či vypustiť nejaký paragraf,“ povedal.
Profesijné a stavovské organizácie sa zatiaľ k novému ministrovi vyjadrujú opatrne, skôr vyčkávajú. Jasne však odkazujú – reforma bude možná len po dohode s nami.
„Reforma je mimoriadne radikálna. Pravidlá má napísané veľmi perfektne, ale má (Zajac) málo spoluhráčov, ľudí, ktorí budú ochotní sa pod ne podpísať,“ myslí si Peter Ottinger, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. „S množstvom vecí sa plne stotožňujem, ale mám pocit, že sa dajú urobiť, len ak vytvoríme tím spoluhráčov.“ Minister podľa Ottingera ťažko reformu uskutoční, ak nezíska politickú podporu a tiež podporu ostatných zdravotníckych organizácií. „Za uplynulé štyri roky sme zažili pokusy o reformu, ale vždy sa to skončilo rovnako – asociácie a združenia vždy podporili všetky reformné kroky, len nie tie, ktoré sa bezprostredne týkali ich. A ak sa budú vykonávať direktívne, môže to dopadnúť aj zle,“ hovorí.
„Bude záležať na tom, akých ľudí si vyberie – či sa správni dostanú na správne miesta, a najmä, koho vymenuje za riaditeľov. Za posledné roky sme veľakrát zažili, že sa s majetkom zdravotníctva nakladalo nie ako s vlastným, ale ako so susedovým,“ hovorí Marián Kollár, predseda Lekárskeho odborového združenia.
„Reforma musí byť výsledkom konsenzu všetkých zúčastnených. Musí byť politický konsenzus a jasne definované ekonomické pozadie – aké peniaze pôjdu do zdravotníctva, aký bude spôsob oddlženia. Bude tiež potrebné získať konsenzus stavovských a profesijných organizácií – ináč sa to asi nedá,“ povedal Ján Gajdošík, prezident Slovenskej lekárskej komory.
K Zajacovi sa zatiaľ opatrne vyjadruje aj Slovenská lekárnická komora. „Program poznáme. Sú tam mnohé dobré myšlienky, aj také, ku ktorým by sme mali čo dodať,“ hovorí Ernestína Tóthová, hovorkyňa komory. Výhrady neupresnila, všetko je podľa nej vecou dohody a rokovaní.
BARBORA TANCEROVÁ
Zajacova reforma – z verejných peňazí viac netreba
Rudolf Zajac spolu s ekonómom Petrom Pažitným v roku 2001 vydal knižku Stratégia reformy zdravotníctva – reálnej reformy pre občana. Pacient by sa mal stať skutočným zákazníkom pre služby, ktoré poskytuje zdravotníctvo, a zároveň jediným skutočným prameňom peňazí – dal by ich tomu, kto mu poskytne kvalitnú a zároveň najlacnejšiu starostlivosť.
Zdravotníctvo by malo byť decentralizované, každý prvok v systéme – pacient, zdravotnícke zariadenie, súkromný lekár, poisťovňa – by mal sám znášať vlastné riziko.
Veľkú rolu má zohrávať región. Zavedenie trhových princípov spôsobí, že prežije len kvalitný zdravotník – poskytovatelia, ktorí sa nebudú vedieť prispôsobiť a ekonomicky uspieť, zaniknú.
Úloha štátu by sa mala zmeniť, nemal by platiť za poskytovanie zdravotníckych služieb, ale kontrolovať dodržiavanie pravidiel hry. Súčasný systém podľa Zajaca neslúži pacientom, ale sám sebe.
Zdravotníctvo nemá dostať viac z verejných peňazí, ale efektívnejšie využiť to, čo do systému plynie dnes. Tzv. korupčné peniaze treba podľa Zajaca nasmerovať do nepovinného pripoistenia. (mar)
krajina postele ošetrovací
/100 000 čas
obyv. v dňoch
Česko 847 11,6
Dánsko 448,9 7,3
Fínsko 755,5 10,5
Francúzsko 1049,7 10,8
Holandsko 510,6 13,8
Írsko 363,2 7,6
Maďarsko 838,8 9,2
Nemecko 929,7 12
Poľsko 595,8 10,1
Rakúsko 892,2 8,3
Slovensko 796,6 10,2
Slovinsko 554,5 9,0
Veľká Británia 416,9 9,8
Zdroj: Zdravotnícka ročenka 2001
