„Potrebovala som potvrdenie o štátnom občianstve. Na oddelení všeobecnej vnútornej správy Krajského úradu v Nitre mi oznámili, že môj občiansky preukaz a pas boli vydané protiprávne. Úradníčka mi tvrdila, že som Poľka. Myslela som si, že po otcovi Slovákovi som mala československé občianstvo a po rozdelení republiky v roku 1993 slovenské. Pred sobášom v tom istom roku mi slovenské občianstvo ústne potvrdili aj na okresom úrade,“ povedala 27- ročná zdravotná sestra.
Dostala radu požiadať o vydanie štátneho občianstva. Ako cudzinka by zaplatila dvadsaťtisíc korún. Vysvetlenie úradníkov jej pripadalo nepochopiteľné. Vraj ak sa narodila na území tretieho štátu, má poľské štátne občianstvo. Neobstála jej argumentácia, že vtedy nebola Česká republika tretím štátom, ale bola začlenená do Československa.
Ako nám povedal vedúci správneho oddelenia na krajskom úrade Igor Maťo, bol to výnimočný prípad. Medzi Československou republikou a Poľskom do roku 2001 platila zmluva o zamedzení dvojakého občianstva. Dieťa získava občianstvo po matke alebo mu rodičia mohli zmeniť občianstvo spoločným vyhlásením.
Keď Ivana Škarbalová priniesla fotokópiu záznamu z matričnej knihy z miesta svojho rodiska, potvrdenie dostala. „Overili sme si, že v nej nebola zaznamenaná voľba poľského občianstva,“ povedal Maťo. Papierovo bola opäť Slovenkou. (bej)
