Represie, ktoré Československo v povojnovom období uplatňovalo voči maďarskej menšine, nesúviseli len s Benešovými dekrétmi. „Veľmi sa to zjednodušuje len na Benešove dekréty, ktoré sú citlivým medzinárodným problémom. Ale zákony a nariadenia, ktoré uplatňovali princíp kolektívnej viny, vydávala aj Slovenská národná rada,“ hovorí historička Katalin Vadkerty, autorka rozsiahlej štúdie o povojnových osudoch slovenských Maďarov.
Na základe nariadenia SNR z roku 1945 bol napríklad skonfiškovaný poľnohospodársky majetok všetkých Nemcov, Maďarov a kolaborantov. Výmena obyvateľstva sa zasa uskutočnila na základe medzištátnej dohody medzi ČSR a Maďarskom.
Na základe Benešovho dekrétu bolo 44 000 Maďarov vysídlených na prácu do českého pohraničia. Tento akt pokladajú Maďari dodnes za jednu z najväčších tráum povojnového obdobia. V rokoch 1946 a 1947 boli celé rodiny za asistencie vojska často v nákladných vagónoch a v zime vysťahované do Čiech, kde pracovali najmä v poľnohospodárstve, v oblastiach vyľudnených po vysťahovaní Nemcov.
V roku 1948 sa väčšina z nich mohla vrátiť a bol vydaný zákon o ich odškodnení. Málokto však dostal späť všetko, čo doma nechal. Domy boli často obsadené tzv. dôverníkmi – ľuďmi, ktorí z poverenia národných výborov spravovali skonfiškované majetky, alebo tzv. kolonizátormi, Slovákmi prisťahovanými z Dolnej zeme.
Poľnohospodársku pôdu štát vracal len do rozlohy 50 hektárov. „Zákon stanovoval, že ak už bol napríklad dom obsadený, mali dostať podobný. Na lokálnej úrovni sa to prakticky nie vždy dialo,“ hovorí historik Dušan Kováč. O hmotnom odškodnení by sa dalo podľa neho hovoriť najmä v prípadoch takýchto jednotlivcov.
„Najviac dostali osemtisíc korún. Keď však v roku 1946 odchádzali, len jedna krava stála vyše dvanásťtisíc,“ hovorí Vadkerty. Za mesiace strachu, trápenia a driny na cudzom by podľa nej mali ľudia dostať prinajmenšom morálne ospravedlnenie.
Na základe Benešovho dekrétu prišli maďarskí občania na Slovensku o štátne občianstvo. „Za zbavenie občianstva, teda obmedzenie občianskych práv, je dnes možné len morálne odškodnenie,“ povedal Kováč.
Odškodnenie za straty u ľudí, ktorí boli určení na výmenu do Maďarska, dnes už neprichádza do úvahy, pretože nie sú občanmi Slovenskej republiky. Podľa medzištátnej dohody mali za majetok, ktorý zanechali na Slovensku, dostať podobný v Maďarsku. V praxi to tak nebolo – zo Slovenska museli odísť najmä bohatší Maďari, z Maďarska sa vracali najmä chudobnejší Slováci.
(mar)
