Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH)
rozloha: 26 180km2
obyvatelia: 2,3 milióna
SARAJEVO - Na guľkami prevŕtaných stenách a vrakoch áut po celej Bosne a Hercegovine (BaH) visia plagáty volebných kandidátov, ktorí sľubujú lepšiu budúcnosť. Krajinu pod správou medzinárodného spoločenstva v sobotu čakajú prvé samostatné prezidentské a parlamentné voľby od konca vojny v roku 1995.
O verejnú službu budú zápoliť nacionalistické strany - bosnianska (moslimskej) Strana demokratickej akcie (SDA), Srbská demokratická strana (SDS), Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) - a proreformná multietnická Sociálnodemokratická strana (SDP). SDS založil v roku 1999 Radovan Karadžič, hľadaný pre podozrenie z vojnových zločinov.
Na základe daytonskej mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila takmer štvorročný krvavý konflikt, vznikol komplikovaný štát s obrovským správnym aparátom. Bosna a Hercegovina je rozdelená zhruba pol na pol na bosniansko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Pokoj medzi znepriatelenými etnikami stráži vysoký komisár OSN Paddy Ashdown. Ten má právomoc odstaviť akéhokoľvek politika, vojaka či médium, ktoré by ohrozovalo uplatňovanie dohody. Krajina s menej než štyrmi miliónmi obyvateľov má trinásť vlád, 180 ministerstiev a 760 zákonodarcov.
V Bosne a Hercegovine sa bude voliť trojčlenné predsedníctvo a celobosniansky parlament. Na čele BaH je predseda trojčlenného predsedníctva zloženého zo zástupcov Srbov, Chorvátov a Moslimov (podľa ústavy z roku 1995 Bosniakov). Horúcimi favoritmi sú Bosniak Haris Silajdžič (SBiH), Srb Mirko Šarovič (SDS) a Chorvát Dragan Čovič (HDZ).
V oboch komorách parlamentu BaH majú vždy Srbi, Chorváti i Bosniaci tretinové zastúpenie. V prieskumoch teraz vedie s 15 percentami SDP, ktorá je od minulého roku vodcovským členom prvých nenacionalistických vlád v BaH i FBaH. Druhá SDS má 13 percent a HDZ je na štvrtom mieste s deväťpercentnou podporou. V chorvátsko-bosnianskej oblasti sa hlasuje o zložení snemu a desiatich kantonálnych zhromaždení. Vedie SDP s 22 percentami. Dobieha ju však nacionalistická SDS s 18 percentami. V Republike srbskej sa volí parlament a prezident. V srbskej časti Bosny a Hercegoviny vládnu od minulého roku nacionalisti. SDS má podporu 38 percent voličov a terajší viceprezident Dragan Čavič ašpiruje na post prezidenta.
Bosnu a Hercegovinu trápi chudoba, nezamestnanosť, problémy s navrátením aspoň časti z dvoch miliónov Bosniakov, ktorí počas vojny museli utiecť zo svojich domovov, a nenávisť medzi rozdelenými regiónmi. Volebného víťaza čaká odmena v podobe štyroch namiesto doterajších dvoch rokov vlády. Počas nich bude mať šancu buď zakonzervovať rozbujnenú korupciu, alebo krajinu povytiahnuť z dna Európy.
(zo, čtk, reuters)
