bômb. Bombardovanie neprežilo 29 Košičanov, desiatky ďalších bolo zranených.

„V Košiciach ani nevyhlásili poplach. Letecký útok nikto nemohol očakávať. Maďarsko, ku ktorému bola na základe Viedenskej arbitráže pričlenená v roku 1938 časť južného Slovenska aj s Košicami, nebolo v tom čase vo vojnovom stave,“ hovorí predseda Historickej spoločnosti Imricha Henszlmanna Juraj Halász, autor brožúrky Memento Košice 1941 a zároveň aj rovnomennej výstavy, ktorú pri príležitosti 60. výročia bombardovania mesta otvorili v priestoroch Maďarského spoločenského domu v Košiciach.

Spočiatku bezvýznamná epizóda 2. svetovej vojny mala predsa len tragické následky. Práve bombardovanie Košíc bolo zámienkou vstupu Maďarska do vojny po boku Nemecka proti Sovietskemu zväzu. Od tých čias sa v oficiálne prameňoch, odbornej literatúre i množstve novinových článkov objavili viaceré verzie, ktoré mali odpovedať na otázku, kto vydal rozkaz na barbarský útok a lietadlá ktorého štátu ho aj splnili.

„Jestvuje množstvo, viac alebo menej podložených i nepodložených verzií, hypotéz a konštrukcií, ale skutočne objektívnej pravdy sa zatiaľ nikto nedopátral. Cieľom brožúry a výstavy nie je vzhľadom na nedostupnosť vierohodných a nevyvrátiteľných dôkazov odhaliť tajomstvo. Ako „lokálpatrioti“ chceme po 60 rokoch upozorniť na tragickú udalosť v histórii mesta a, predovšetkým, na nevinné obete z radov Košičanov, na ktoré sa už zabudlo,“ vysvetľuje Halász.

Podľa jeho poznatkov bol na základe rozhodnutia mestskej rady v roku 1942 postavený pamätník, ktorý pripomínal túto tragédiu. V roku 1945, po vstupe sovietskych vojsk do mesta, ho zbúrali. Historická spoločnosť I. Henszlmanna chce iniciovať aspoň osadenie pamätnej tabule na budove hlavnej pošty, ktorá bola bombardovaním najviac poškodená. MIKULÁŠ JESENSKÝ