Hoci si možno predstaviť ešte nejaké pasce, po slovenských voľbách logika procesu velí, že pozvánku dostanú okrem Slovenska i Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko.
„Nevidím žiadne prekážky,“ povedal Mihna Motoc, námestník rumunského ministra zahraničia. Bukurešť a Sofia sa podľa jeho slov spoliehajú na silnú podporu „starých priateľov z južnej Európy,“ ale tiež na zmenu postoja „anglosaských a severných spojencov“, ktorí „dnes lepšie chápu zmysel nášho snaženia“.
Aliancia vyslala teraz do všetkých siedmich krajín kontrolné skupiny, aby pripravili posledné správy o stave ich armád. Podľa odborníkov však už nie je o čom debatovať, pretože akčné plány členstva zavedené pre tých, ktorí zostali pri prvej vlne rozšírenia za dverami, sa veľmi osvedčili.
„Dnes je možné, že sedem adeptov je po vojenskej stránke podstatne lepšie pripravených, než boli traja prví v roku 1999,“ povedal Peter Volten, riaditeľ holandského Strediska pre výskum európskej bezpečnosti. Označil pokrok „sedmičky“ za vynikajúcu ukážku, ako funguje podmienenosť. V Česku, Poľsku a Maďarsku nevyvolalo členstvo v NATO žiadnu novú snahu. (čtk)
