V porovnaní s ostatnými krajinami V 4 je u nás medzi obyvateľstvom najvyššia podpora vstupu do EÚ. Kde vidíte príčiny tohto rozdielu?
„Podpora verejnosti u nás a v Maďarsku sa nelíši, nižšia je v Čechách a v Poľsku. V postojoch českej verejnosti k únii je menej očakávaní a viac skepticizmu. A aj mnohí českí politici jasne vyjadrujú kritický pohľad na úniu. V Poľsku existuje výrazne liberálno-konzervatívne názorové štiepenie, konzervatívny katolícky prúd vidí v únii liberálneho strašiaka. A početné skupiny obyvateľstva, ktoré členstvo v únii pociťujú ako ohrozenie svojho súčasného postavenia.“
Je diskusia o vstupe do Európskej únie dostatočná?
„Na Slovensku sa zatiaľ o našej európskej budúcnosti diskutuje veľmi málo. Zamrznutie diskurzu však malo svoje príčiny. Kým v druhej polovici 90. rokov iné kandidátske štáty hovorili o dosahoch členstva už konkrétnejšie, my sme riešili, ako sa dostať z medzinárodnej izolácie a neskôr, po roku 1998, ako dobehnúť stratený čas.“
Nechýba na Slovensku silná euroskeptická opozícia?
„Euroskeptická opozícia v zmysle spochybňovania smerovania do únie nechýba a dúfam, že sa neprihlási v ultraľavicovej alebo v nacionalistickej podobe. Čo chýba, je konštruktívny dialóg o našej európskej budúcnosti a budúcej podobe únie. Myslím si však, že takýto dialóg tu už má svoje predpolie a v najbližšom čase sa viac rozvinie, keďže už nehrozí, že by sme sa z integrácie vyfaulovali hlasovaním vo voľbách.“
Je ešte potrebné robiť nejakú kampaň pred referendom o vstupe do únie alebo je podpora obyvateľstva istá?
„Podpora obyvateľstva je vysoká, kampaň by mala byť zameraná najmä na zvyšovanie informovanosti, na priblíženie zložitého kolosu únie širokej verejnosti, na vysvetlenie dosahov na každodenný život. Dôležité je hovoriť aj o negatívach. Vyššia informovanosť môže priniesť mierny pokles podpory, ale informovaná podpora je podstatne stabilnejšia a môžeme sa vyhnúť nepríjemným prekvapeniam po vstupe. Nemám obavy, že by klesla pod kritickú hranicu väčšinovej podpory.“ (rp)
