FOTO – TASR/AP
stúpil do vytúženého stavu penzistov.
Nie je ľahké mať ho rád
Význam odchodu 69-ročného kouča z aktívnej scény sa v NHL porovnáva s ukončením kariéry Gretzkeho. Bowman ostane so ziskom deviatich prsteňov, ktoré mu pripomínajú zisk najcennejšej hokejovej trofeje (Stanley Cupu), dlho neprekonaný.
„Nie je ľahké mať ho rád. Je neosobný, navonok akoby bez iskry. Pôsobí chladne a odmerane,“ charakterizoval svojho bývalého trénera slávny brankár Ken Dryden.
Ruská hviezda Sergej Fiodorov dodal: „Hrať pod ním bolo ťažké a zábavné zároveň. Spoločne sme to však dotiahli k víťazstvu, čo je vždy najdôležitejšie.“
Panoptikum NHL vo svojej bohatej histórii ponúka viacero svojráznejších trénerských typov. Od kruťasa Mika Keenana (4 triumfy v Stanley Cupe), zvaného aj Hitler, až po kamarátskeho liberála Jacqua Lemaireho (1). O Keenanovi, hoci slovenský obranca Róbert Švehla s ním v poslednej sezóne na Floride vychádzal bez problémov, kolujú až hororové historky. Jeho princípom bolo zlomiť hráčov do polohy absolútnej poslušnosti a oddanosti. Mladých napríklad nečakane zavrel v tesnom sklade s hokejovým materiálom do tmy a nechal ich v neistote, čo sa stalo a čo s nimi bude. Svojrázny psychológ si však trúfol aj na hviezdu Bretta Hulla. Nechal ho párkrát sedieť bez vysvetlenia, ale v tomto prípade železný Mike zle odhadol pomer síl a skôr ako Hull, odišiel zo Saint Louis Keenan.
Bowmanovi sa vyrovnali len basketbalisti
V severoamerickom profišporte sa Bowmanovým deviatim titulom vyrovnajú iba basketbaloví tréneri Red Auerbach a Phil Jackson. V NHL nemá Scotty konkurenta. Úspešnou finálovou sériou Detroitu proti Caroline preskočil Bowman inú legendu z minulosti. Hector „Toe“ Blake doviedol svojich zverencov k Stanley Cupu osemkrát. Ťažko však porovnávať hodnotu triumfov lebo za čias „Tea“ hrávalo v NHL oveľa menej mužstiev. Na druhej strane Blake získal ďalšie tri prstene ako hráč.
Žiadny veľký hráč
Montrealský rodák Scotty Bowman nikdy nebol veľkým hráčom, i keď mal za sebou aktívnu činnosť v NHL. Potvrdzuje pravidlo, že výnimočná hráčska minulosť nemusí byť vždy zárukou kvalitnej trénerskej výbavy. Športoví teoretici to zdôvodňujú tým, že mimoriadne talentovaní jedinci ťažšie analyzujú zdanlivo samozrejmé pohybové a technické štruktúry, ktoré sú podmienené zákonitosťami procesu motorického učenia. Často im potom chýba trpezlivosť pochopiť, že to, čo oni sami kedysi zvládli bez problémov a oveľa rýchlejšie, ich zverencom trvá tak dlho. Zákonite sa tak zvyšuje pravdepodobnosť konfliktov.
Nemal vo zvyku chváliť
Trénerskú filozofiu Bowmana vystihuje jeho výrok na rozlúčku: „Keď si občas na videu pozerám staršie zápasy, uvedomím si, koľko skvelých hráčov som mal na striedačke pod sebou. Len som nemal vo zvyku hovoriť o tom.“
Ešte počas jeho angažmán v Saint Louis pristihol skupinku hráčov, ako si v bare predlžujú večierku. Bez slova podišiel k hraciemu automatu, zvolil skladbu a zmizol. Za chvíľu sa z reproduktorov rozliali tóny piesne „Odchádzam do Kansas City.“ Práve v tom meste sídlil vtedy farmársky tím St. Louis.
Bowman pochádzal zo starej školy. V dnešných časoch voľných agentov a rôzne koncipovaných zmluvných klauzúl sa mu zúžil počet pák, hráči majú väčšiu slobodu o sebe rozhodovať. Scotty vždy vynikal pragmatickým riešením každej situácie. Je o ňom známe, že roky si viedol zápisky o hokejových i osobnostných predpokladoch každého hráča, ktoré po tom v príhodnej chvíli využil. Základným kameňom jeho úspešného koučovania bolo, že na ľad vždy poslal najvhodnejší typ hráča. A nestrácal zbytočne nervy.
Neskočil, počkal na požiarnikov
Keď v roku 1972 bol koučom Montrealu a hrali v Saint Louis, v hoteli vypukol požiar. Jeden z jeho kľúčových obrancov Serge Savard v panike vykopol sklenené okno a zranil si pritom nohu tak, že pre play off bol odpísaný. Bowman ostal uväznený medzi plameňmi na treťom poschodí. Rozmýšľal, či skočí do bazéna, ale keď zbadal, že v ňom nie je napustená voda, zvážil, že výhodnejšie je zachovať pokoj a počkať na požiarnikov.
Nočná autogramiáda
Aj v posledných rokoch v Detroite, kde pracoval so skúsenými zrelými ľuďmi, s obľubou nechával pri cestách za súpermi večer na hotelovej recepcii papier a požiadal zamestnancov, aby sa naň podpísal každý hráč-oneskorenec.
„Keď niekto odo mňa žiada uprostred noci autogram, zvyknem sa podpisovať ako PaulMcCartney,“ žartoval známy útočník Detroitu Brend Shanahan.
Zavalitý chlapík, ktorý výzorom pripomína skôr pohodového výčapníka, sa už na striedačku nepostaví. Teší sa, že bude cestovať za deťmi a ich vnúčatami. V Detroite sa ho snažili prehovoriť podobne, ako sa im to podarilo pred troma rokmi, no tentoraz pristal len na rolu nezáväzného konzultanta.
Vizitka Scottyho Bowmana
Narodený: 18.9. 1933 v Montreale. Člen Siene slávy v Toronte. Odkoučované zápasy v základnej časti - 2149. Víťazstvá v základnej časti - 1244. Zápasy v play off- 353. Víťazstvá v play off - 223. Cena Jacka Adamsa pre najlepšieho kouča NHL - 1977, 1996.
Víťazstvá v Stanley Cupe - 9.
