Viete, koľko peňazí ste poskytli na rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku od roku 1989?

„Neviem. Ale niekto mi povedal, že okolo 20 miliónov dolárov. Nekontroloval som to.“

Aký bol váš hlavný cieľ na Slovensku?

„Zapojil som sa tu do aktivít okamžite po zmene v roku 1989. Keď zakrátko prišiel na Slovensku k moci Mečiar, budovali sme u vás naše nadácie ,napriek‘ režimu, často v nepriateľskom prostredí. Myslím, že to bola veľmi dobrá práca. Napríklad náš program Krok za krokom si musel hľadať svoju cestu do vašich škôl tak, aby ho nezachytili ,radary‘ vtedajšej Mečiarovej vlády. Podarilo sa.“ (Smiech.)

V posledných rokoch začína byť realitou, že západné nadácie a donori, ktorí podporovali tretí sektor, zo Slovenska postupne odchádzajú, pretože je to už v podstate demokratická krajina. To je logické a správne, problémom však je, že ich stále nič nenahrádza, takže ak zahraničné nadácie odídu, tretí sektor bude mať veľký problém vôbec prežiť. Je zdravé, že ani po jedenástich rokoch tu nevznikli normálne domáce zdroje na tretí sektor a charitu?

„To sa deje v každej krajine, kde neexistovala domáca filantropia. Najskôr musí vzniknúť vrstva domácich bohatých ľudí…“

… tá práveže vznikla.

„Niektorí z nich budú možno pôsobiť v užitočnom smere pre otvorenú spoločnosť a dajú na to svoje peniaze, lenže väčšina z nich sa stala veľmi bohatými otáznou, nejasnou cestou a tam to bude väčší problém. Ale myslím si, že aj niektorí z nich sa budú chcieť legitimizovať práve cez filantropiu. Poznám niekoľko takých prípadov z Ruska, kde dnes viacero oligarchov pôsobí legitímne.“

ŠTEFAN HRÍB

(Celý rozhovor s Georgeom Sorosom prináša najnovšie vydanie týždenníka Domino fórum)