Najmenej deväťdesiat miliárd sa teda navždy stratilo. Podľa neoficiálnych odhadov, ktoré však treba brať s rezervou, sa polovica z nich stratila jednoducho pre ľudskú neschopnosť. Neschopní boli bankári, ktorí dávali peniaze na nedôveryhodné projekty. Neschopní boli aj podnikatelia, ktorí sa nechali úverovať bez toho, aby mali predstavu, ako budú úvery platiť. Do tretice boli neschopní aj politici, ktorí v štátnych bankách tvrdo presadzovali veľkorysé úverovanie.
Odhady ďalej hovoria, že najmenej tretina klasifikovaných pohľadávok vznikla na politickú objednávku. Bankári v štátnych bankách dostali príkaz - úverujte. V takom prípade padali všetky ekonomické kritériá požičiavania peňazí. Peniaze z bánk smerovali rovno na privatizáciu štátnych podnikov.
O zvyšok stratených peňazí sa postarala korupcia v bankách. Päť až pätnásť percent z hodnoty úveru tvorila provízia bankovému úradníkovi, ktorý úver odklepol.
Pri správe starých dlhov sa dostávajú na svetlo neuveriteľné prípady, ktoré boli bežnou súčasťou nášho bankovníctva. Napríklad sa stalo, že podnikateľ, ktorý chcel predávať langoše, dostal od banky pôžičku 60 miliónov korún. Iný podnikateľ dostal úver ešte pred tým, ako si banka vybavila jeho krytie záložným právom. Ďalší dlžník bol v bankovej evidencii vedený pod troma „ičami“ v piatich právnych formách.
Podľa našich zistení podala Slovenská konsolidačná doteraz jedno trestné oznámenie na bývalého vysoko postaveného bankára. Úsilie o potrestanie vinníkov naráža na nedostatočnú evidenciu úverových prípadov a neochotu riešiť „staré záležitosti“. Akú-takú nádej dáva príprava forenzného auditu. Ten má v najbližších mesiacoch identifikovať nezodpovedných bankárov aj dlžníkov a zodpovedať otázku, do akej miery za úverový marazmus môže vtedajšie politické prostredie.
(jj)
