Aj keď prímerie platí, snajperi izraelskej armády boli včera počas pohrebu židovských osadníkov zabitých v pondelok v pohotovosti.
FOTO - REUTERS
Izraelčania, ktorí sú nútení použiť rušnú jeruzalemskú autobusovú stanicu, sú veľmi nervózni. Málokto z nich verí, že prímerie s Palestínčanmi bude mať dlhé trvanie. A skoro nikto z nich neverí palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi, píše agentúra Reuters.
„S Palestínčanmi nikdy nebudeme mať ozajstný mier. Prímerie nepotrvá dlhšie než dva týždne,“ hovorí sedemnásťročný Ofer Berman. Od minulej stredy, keď obe strany súhlasili s plánom prímeria vypracovaného šéfom CIA, o život prišli dvaja Izraelčania a štyria Palestínčania.
„Nepovažujem prímerie za reálne. Je to ilúzia, na ktorú má skočiť verejnosť,“ tvrdí dvadsaťročný Eran Avidor.
Od zatiaľ najkrvavejšieho atentátu v Tel Avive, pri ktorom prišlo o život 21 osôb, uplynuli dva týždne. Izraelčania však ani teraz necítia úľavu. Na autobusovom nádraží vyzerá všetko zdanlivo normálne, ľudia nakupujú, nastupujú do autobusov a pri čakaní pofajčievajú. Neprestávajú však ostražito sledovať okolie, aby im nič neuniklo. Dobrým vodítkom nebezpečenstva, ktoré práve platí, je prítomnosť alebo, naopak, absencia polovojenských policajtov pri hlavnom vchode.
Včera policajti neboli na svojich miestach, ale pri vchode bolo zaparkovaných niekoľko policajných áut.
Väčšina cestujúcich sú vojaci, ktorý aj na dovolenku cestujú so zbraňou. „Niežeby sa mi triasli nohy, ale nie je vám práve najľahšie, keď máte za chrbtom obrneného koňa, ako je tento,“ ukazuje Avidor na veľkú obrnenú policajnú dodávku. „Je to naša strašná každodenná realita,“ dodáva.
Dvadsaťročná Ofira ben Efraimová je z osady na západnom brehu Jordánu na prevažne Palestínčanmi osídlenom území. Palestínčania sa týchto osád chcú zbaviť, majú obavy z ich rozpínavosti, a tak útoky neprestali hroziť ani počas prímeria. „Tam žiadne prímerie neplatí,“ hovorí. Viacerí Izraelčania sa obracajú proti premiérovi Arielovi Šaronovi, ktorý vyhral voľby vďaka sľubom, že im obnoví bezpečnosť. „Myslím, že by človek vo vlastnej krajine nemal mať strach. Ja sa ale bezpečne necítim. Som preto zo Šarona sklamaný,“ hovorí Berman. Hlavnú zodpovednosť však pripisujú Arafatovi. Izraelčania mu začali dôverovať, keď uznal židovský štát a podpísal mierové dohody. „Stále mení názory,“ hovorí sedemnásťročná Hodia Mamanová. „Ten človek nedrží vlastné slovo,“ súhlasí s ňou Avidor. „Je to vrah a s vrahom predsa nemôžete dohodnúť mier. Vrahovia patria do väzníc,“ dodáva Efraimová. (čtk)
