BUDAPEŠŤ - Zákon, v ktorom Maďarsko poskytuje určité výhody príslušníkom maďarskej národnosti žijúcim na Slovensku, v Slovinsku, Chorvátsku, JZR a na Ukrajine, prijal včera maďarský parlament počtom hlasov 306. Proti hlasovalo len 17 poslancov a ôsmi sa zdržali. Z parlamentných strán ho nepodporil len malý opozičný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ).
Z pôvodnej verzie zákona bolo čiastočne, pre výhrady EÚ a miestnej maďarskej komunity vynechané Rakúsko. Slovensko aj Rumunsko vyjadrili určité výhrady počas prípravy tohto zákona. Kým Slovensko svoje výhrady nekonkretizovalo, Rumunsko ho viackrát označilo za diskriminačný. Zákon umožňuje držiteľom tzv. maďarského preukazu, ktorý budú vystavovať menšinové komunity v jednotlivých štátov, zamestnávať sa na tri mesiace v roku v Maďarsku za jednoduchších podmienok, ako je to u ostatných cudzincov. Toto opatrenie zákona bolo zároveň aj hlavným dôvodom pre obavy EÚ, podľa ktorej porušuje európsku normu tým, že podľa príslušnosti zvýhodňuje isté osoby na pracovnom trhu. Rumunsko považuje za diskriminačnú aj podporu poskytovanú rodinám v krajinách, na ktoré sa zákon vzťahuje, ak aspoň dve deti navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Zákon neobsahuje časť o vytvorení postu ombudsmana pre zahraničných Maďarov, čo požadovala opozícia.
Ukrajina zaujala vyčkávacie stanovisko, zatiaľčo Juhoslávia, Slovinsko a Chorvátsko zákon nekritizovali, pretože zaujímajú podobný postoj k svojim menšinám v zahraničí.
Ako napísal denník Magyar Hírlap, zákonom chcela vláda splatiť 80-ročný dlh tým príslušníkom maďarského národa, ktorí boli nútení stať sa menšinami. Minister zahraničných vecí János Martonyi včera v parlamente vyhlásil, že zákon je „adekvátnou odpoveďou na situáciu, v ktorej sa Maďari za hranicami Maďarska nachádzajú“. V kultúrnej oblasti zákon stotožňuje ich práva s maďarskými občanmi, zjednoduchšuje im možnosť študovať v Maďarsku, kde budú môcť na vysokých školách študovať za rovnakých podmienok ako miestni občania. Sociálne výhody, týkajúce sa zdravotného a dôchodkového poistenia požívané na maďarskom území, sú však celkom zanedbateľné a týkajú sa vlastne iba tých, ktorí využijú možnosť zamestnať sa na tri mesiace do roka. Zákon zároveň zvýši finančnú pomoc a určuje účinný mechanizmus pre jej poskytovanie na podporu menšinového školstva a ďalších inštitúcií, ktoré sa podieľajú na zachovaní identity menšín.
Pôvodné ambície maďarských politikov boli určitým spôsobom zadefinovať právny vzťah zahraničných Maďarov voči maďarským úradom, a preto sa pre normu vžil názov „zákon o štatúte“. Už ani v návrhu však takéto opatrenia neboli, aj keď niektorí navrhovatelia uvažovali o dvojakom občianstve alebo maďarskom pase pre príslušníkov menšín.
Mimo materskej krajiny žije podľa oficiálnych štatistík 3,5 milióna príslušníkov maďarskej národnosti, v Rumunsku 1,7 milióna, na Slovensku 600 000, v Juhoslávii 350 000, na Ukrajine 200 000, v Chorvátsku 22 000 a v Slovinsku 10 000. Tieto menšiny vznikli po prvej svetovej vojne, keď Uhorsko v dôsledku trianonskej mírovej zmluvy z roku 1920 stratilo dve tretiny svojho územia.
(kl, čtk)
