podporu. Konzervatívci sa snažia nájsť nového vodcu aj novú tvár svojej politiky. Inak labouristov Tonyho Blaira neporazia ani v najbližších voľbách.
Portillo sa preslávil v 90. rokoch ako minister obrany. Jeho prejavy vynikali ráznou thatcherovskou rétorikou. No po tom, ako vo voľbách v roku 1997 s veľkou hanbou prehral parlamentné kreslo, začal hlásať umiernenejšiu verziu konzervativizmu. Podľa jeho názoru by konzervatívci mali voličov oslovovať zrozumiteľnejším jazykom. Nielen v záujme rozšírenia členskej základne, ale aj pre získanie podpory v celej Británii.
Kto je dosť konzervatívny?
Mnohí spolustraníci však Portilla neznášajú. Keď sa priznal, že počas štúdií v Cambridgi mal homosexuálnu skúsenosť, tradičné konzervatívne autority sa nespokojne zahniezdili. Aj preto bývalý minister Norman Tebbit oznámil, že chce na poste vodcu konzervatívcov vidieť „pozoruhodne normálneho otca rodiny“ Iana Duncana Smitha, inak ďalšieho oddaného thatcheristu.
Ešte dôraznejšiu kritiku si však vyslúžil chabý Portillov výkon vo funkcii tieňového ministra financií. Namiesto toho, aby napádal politiku ministra financií Gordona Browna, akoby trávil viac času propagáciou vlastnej vízie konzervativizmu a intrigami proti Hagueovi.
Portillo má šancu vyhrať hlasovanie konzervatívnych poslancov, ale podľa pravidiel musí presvedčiť aj radových členov strany.
Koho sa bojí Blair?
Najväčšiu výzvu bude možno pre Portilla znamenať bývalý minister financií Kenneth Clarke. Hoci jeho proeurópske názory, zvlášť viera, že Veľká Británia by sa mala pridať k euru, sú v širokých vrstvách strany veľmi nepopulárne, všeobecne ho uznávajú. So širokými ministerskými skúsenosťami a vynikajúcou schopnosťou diskutovať je tento uvoľnený milovník cigár najobľúbenejší u rozhodujúcej časti voličstva, u tých, ktorí pôvodne volili konzervatívcov, ale nevybrali si túto stranu ani v roku 1997, ani v posledných voľbách. Na rozdiel od Duncana Smitha a ďalšieho kandidáta pravice Davida Davisa, ktorý sa nazdáva, že konzervatívci prehrali voľby preto, lebo strana nebola dostatočne pravicová, si Clarke myslí, že jediný spôsob, ako poraziť labouristov, je posunúť stranu viac k stredu.
Hoci Blair odmieta komentovať „súkromné záležitosti“ konzervatívcov, je známe, že najviac sa obáva Clarka. To je pre konzervatívcov zrejme najjasnejšie znamenie, ako by mali voliť, ak chcú vyhrať najbližšie voľby. Clarke však zatiaľ odmieta potvrdiť, či bude kandidovať alebo nie. „Nie som si istý, či je konzervatívna strana pripravená mať za vodcu proeurópskeho človeka,“ povedal.
PRE SME - TIM HAUGHTON, Londýn
