* Najväčší z pobaltských štátov má momentálne rovnaký počet uzavretých kapitol ako Slovensko - 17. Únia oceňuje pokrok v oblasti legislatívy, boj proti korupcii však pokrivkáva, pretože chýbajú podporné inštitúcie.

* Zvlášť potrebná je reforma daňového systému a poľnohospodárstva, v oboch prípadoch chýbajú zákony a ich dôsledné uplatňovanie štátnou administratívou.

* Litva má veľký poľnohospodársky sektor. Ako posledná z kandidátskych krajín vstúpila do WTO. Dôvodom bolo zdĺhavé rokovanie s USA a ďalšími obchodnými veľmocami o subvenciách.

PREMIÉROVE STAROSTI

Litovská koalícia sa naposledy rozpadla v októbri 1999 - Rolandas Paksas (45) rezignoval z funkcie premiéra len po piatich mesiacoch vo vláde pre spor okolo predaja ropnej spoločnosti Mazeikiai Nafta americkej korporácii Williams International. Podľa Paksasa bol predaj v rozpore so záujmami krajiny. Američania navyše žiadali od vlády kapitálovú dotáciu 350 miliónov dolárov. Pravicoví konzervatívci i prezident Adamkus, sám dlhoročný občan USA, predaj podporili.

(bj)

Dobré správy z Göteborgu, nad ktorými sa rozplývali všetci lídri kandidátskych krajín, si litovská vláda príliš nevychutnala. Dva dni po summite vyzval majoritný člen vládnej koalície, ľavostredová Nová únia, premiéra Rolandasa Paskasa z partnerského Litovského liberálneho zväzu, aby odstúpil. Paskas odmietol a koalícia sa rozpadla. Dôvody, ktoré Nová únia uvádza, sú pre malé európske krajiny v transformácii typické - rozdielne názory na privatizácie podnikov energetického sektoru a na daňovú, poľnohospodársku a penzijnú reformu.

Ide o privatizáciu energetiky

Privatizácia energetických podnikov v Litve je spomalená najmenej o pol roka. To je jeden z dôvodov, prečo Medzinárodný menový fond tento mesiac pozastavil ďalšiu pôžičku Litve. Váhanie vlády ohrozuje aj ďalší úver Svetovej banky. Európska komisia už Litvu varovala, že ak nepokročí v reforme energetiky, jej prístupové rokovania s úniou budú ohrozené.

Vláda ešte v marci oznámila plán predaja troch štvrtín z 92-percentného štátneho podielu v plynárenskom podniku Lietuvos Dujos. Štát si v ňom chce zachovať vplyv tým, že si ponechá 17 percent a 34 percent z akcií na predaj priklepne zahraničnému investorovi, ktorý neohrozí západnú orientáciu Litvy. Záujem prejavili nemecký Ruhrgas i Gaz de France. V parlamente odzneli aj obavy, že Lietuvos Dujos sa pokúsi ovládnuť ruský Gazprom.

Návrat postkomunistov?

Litovci v posledných voľbách vlani v októbri odmietli radikálne tempo reforiem konzervatívneho Vlasteneckého zväzu, ktorý začal po roku 1996 veľkú vlnu privatizácie. Najviac hlasov získala sociálnodemokratická koalícia bývalého komunistického funkcionára Algirdisa Brazauskasa. Vládu však nakoniec vytvorila v poradí druhá Nová únia, ktorá sa spojila s troma ďalšími stranami.

Táto stredoľavá koalícia však, v snahe nájsť prijateľné tempo, uviazla na polceste. Zdržovanie privatizácie energetiky má - s prihliadnutím na krížiace sa geopolitické záujmy v Pobaltí - možno ešte dramatickejší podtext než u nás.

Premiér Paksas, bývalý letecký akrobat, sa usiloval o rovnováhu medzi požiadavkami Západu a národnými záujmami malej Litvy. Svojich dnes už bývalých partnerov podozrieva, že už dávnejšie za jeho chrbtom viedli rokovania so socialistami.

Sám stojí pred podobnou úlohou - ak chce vládnuť ďalej a dohnať sklz v reformách, musí si nájsť partnera - podľa možnosti pravicového.

BAŠA JAVŮRKOVÁ