BRATISLAVA - Pestovatelia cukrovej repy a cukrovarníci sú snáď jediní v potravinárskej výrobe, ktorí sú spokojní s navrhovanými kvótami v kapitole 7 - poľnohospodárstvo. Obrábaná pôda približne 30-tisíc hektárov je schopná zabezpečiť výrobu približne takého množstva cukru ročne, aká je uvedená v kvótach. Z tohto dôvodu sa cukrovarníci a pestovatelia zhodujú, že tzv. cukrový režim Európskej únie je možné zaviesť aj na Slovensku.

„Cukrová repa sa nedá použiť ináč, len na výrobu cukru. Cukrovary zase nie sú schopné spracovávať žiaden iný produkt, len cukrovú repu,“ povedal predseda Spolku cukrovarníkov Ivan Kardoš. Podľa jeho názoru približovanie sa Európskej únii zákonite zvýši maloobchodnú cenu cukru, ale cukrovej repy by sa nijakým spôsobom netýkal problém s nízkymi priamymi platbami v EÚ. „Zvýšenie cien nebude charakteristické len pre cukor, ale vlastne pre všetky tovary, počíta sa však aj s vyrovnávaním cien práce,“ povedal Kardoš. Znamená to, že Ekonomickým ústavom SAV vypracovaná dopadová štúdia, ktorá hovorí o postupnej inflácii, o vyrovnávaní cien tovarov, služieb a následne aj práce, sedí na cukrovarnícky sektor bez zásadných zásahov štátu. Podľa Kardoša je dôležité uvedomiť si, že cukrovú repu nemožno vyvážať a pohyb cukru ako konečného produktu je drahý.

Európska komisia stanovuje dva druhy kvót pre cukor. Tzv. kvóta A je na cukor na domácu spotrebu a kvóta B na vykrývanie nerovnováhy na trhu a prípadný vývoz do tretích krajín.

ATTILA LOVÁSZ

Cukor v číslach

súčasná produkcia 181-tisíc ton

kvóta A 198-tisíc ton

kvóta B 18-tisíc ton

výmera 30-tisíc ha