Peter Kerekes. FOTO - TASR
Dokumentárny film sa príliš neteší masovej náklonnosti producentov a ani slovenských divákov. Občianske združenie Centrum pre dokumentárny film sa to snaží zmeniť a súčasťou tohto úsilia je aj druhý ročník bratislavského festivalu Tri dni dokumentu, ktorý bude od dnes do piatka. „Tri dni dokumentu - to sú filmy zo Slovenska i okolitých krajín. Rozdelené sú do niekoľkých blokov - jeden je napríklad určený súčasnému slovenskému dokumentu, iné maďarskému, českému, poľskému či rakúskemu, jedna časť sa venuje retroprehliadke,“ hovorí PETER KEREKES, režisér, spoluzakladateľ centra a v súčasnosti doktorand na Vysokej škole múzických umení.
Čo ponúka retroprehliadka?
„Budú sa premietať filmy z minulých desaťročí. Spomeniem film režiséra Vlada Balca Tri tony šťastia. Okrem toho film Evy Štefanovičovej Vedľajšie povolanie matka či režiséra Jána Opartyho Pánska jazda.“
Zasahujú či spracúvajú niektoré z dokumentov na festivale aj otázky slovenskej súčasnosti?
„Všetky filmy, ktoré tu uvidíte, sú živé a reflektujú súčasnosť.“
Ktoré témy prehliadka zastrešuje?
„Rozpätie životných udalostí zachytených na plátne a ponúknutých divákovi siaha od súkromia, intimity, ako vo filme Michala Suchého Domáce kinečko, až po celosvetové problémy, čo je prípad filmu Martina Marečka Hry prachu.“
Festival je medzinárodný, ale súčasnému slovenskému dokumentu patria dve časti. Je to tak?
„Áno. V poslednom čase badať, že producentsky sa významne podieľajú na tvorbe dokumentárnych filmov občianske združenia a tretí sektor. Im bude venovaný samostatný blok.“
Kto sa tu predstaví?
„Ide o produkciu Hlavy 98, Media 3 a Inštitútu pre verejné otázky. Tieto dokumenty zaujímavým spôsobom reflektujú určité témy. Či už nezávisle od tažkopádnej verejnoprávnej televízie alebo jej komerčných kolegýň odrážajú realitu, ktorá tvorená nami, je po nás. Druhý blok predstavuje dĺžkou i významom veľké filmy, ktoré vznikli na Slovensku v nezávislých produkciách.“
Čo je zámerom?
„Chceli sme prezentovať dokument pred širším publikom. To bolo pre nás to hlavné, pretože, bohužiaľ, inak nemáme distribučné možnosť oboznamovať divákov s filmami, ktoré vlastne nemajú šancu inak vidieť.“
Neplánujete v budúcnosti vyviezť festival aj mimo Bratislavy?
„Dúfame, že časom sa nám túto prehliadku podarí urobiť ako putovnú. Samozrejme, závisí to od financií. V každom prípade sa chceme ďalej venovať propagácii dokumentárnych filmov aspoň takto.“
JANA JURKOVIČOVÁ
