Brandenburská brána – ešte zahalená. FOTO – ČTK
Radikálnu obnovu umožnili prostriedky súkromných firiem a moderná laserová technika. Rekonštrukcia stála okolo 3,9 milióna eur a z väčšej časti ju zaplatili reklamy telekomunikačnej firmy Deutsche Telekom, ktoré po celý čas pamiatku zakrývali a na ktorých vždy bola nejakým spôsobom zobrazená práve Brandenburská brána.
Keď v blízkom hoteli Adlon býval tento rok v máji prezident USA George Bush, na plátne videl namaľovanú bránu a za jej stĺpmi washingtonský Biely dom. Počas majstrovstiev sveta vo futbale boli stĺpy brány obuté v kopačkách a v podkolienkach vo farbách nemeckej zástavy.
História pieskovcovej stavby siaha do konca 18. storočia, keď sliezsky architekt Carl Gotthard Langhans, inšpirovaný aténskou Akropolou, v roku 1791 vybudoval šesť štíhlych dórskych stĺpov nesúcich atiku v antickom slohu.
O tri roky neskôr na hlavnej rímse našiel miesto štvorzáprah sochára Johanna Gottfrieda Schadowa. Voz, ktorý riadi bohyňa víťazstva, symbolizuje triumf mieru, ktorý mal vládnuť nad pruskou metropolou, a preto kvadriga uháňa smerom do Berlína.
Majstrovské dielo neoklasicizmu sa však nadlho od napoleonských vojen až do opätovného zjednotenia Nemecka v roku 1990 stávalo, naopak, symbolom stratenej a zase nachádzanej slobody a jednoty.
Najväčšie škody brána utrpela koncom druhej svetovej vojny. Po páde Berlínskeho múru ju už raz rekonštruovali, ale škody boli väčšie a museli pristúpiť k dôkladnejšiemu zásahu.
Po desaťročiach ticha, ktoré okolo brány vládlo za studenej vojny, sa po páde múru opäť vrátila i obvyklá automobilová prevádzka. Mestské úrady však teraz pred odhalením rozhodli, že sa prevádzka výrazne obmedzí. Branou budú môcť prechádzať len autobusy, taxíky a cyklisti.
LUBOŠ ŠEBESTÍK, čtk, Berlín
