.
Túto pasáž zapracovali do zákona kongresmani a je v rozpore s doterajším opatrným postojom Washingtonu. Američania už niekoľko rokov deklarujú snahu presunúť svoju ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema, ale vzhľadom na výbušnú situáciu v regióne a aj vzhľadom na svoje strategické záujmy zostáva len pri plánoch. Jasný postoj k Jeruzalemu zaujmú až po tom, čo sa na jeho štatúte dohodnú Izraelčania s Palestínčanmi.
Práve nemožnosť dohody o Jeruzaleme je ale jedným z momentov, ktoré najviac brzdia akékoľvek iniciatívy vedúce k vyriešeniu blízkovýchodného sporu.
Bush zákon nepodpísal bez pripomienok. V liste, ktorý pripojil k svojmu podpisu a adresoval Kongresu, napísal, že americký postoj k Jeruzalemu sa nemení a upozornil kongresmanov na prílišné zasahovanie do zahraničnej politiky, teda do oblasti, ktorá je priamo v jeho kompetencii.
Na druhej strane nevyužil právo veta. Nemenovaný zdroj z americkej administratívy to vysvetlil tým, že zákon bol príliš rozsiahly a zásadný na to, aby celý schvaľovací proces zlyhal na jedinej klauzule.
Zákon ale znamená aj istý pokrok, pretože v niektorých bodoch mení doterajšie vnímanie jeruzalemskej otázky. Napríklad americký generálny konzul v Jeruzaleme bol doteraz podriadený veľvyslancovi v Tel Avive. Bushom podpísaný zákon umožní, aby konzul komunikoval priamo s ústredím vo Washingtone, čím sa de facto dostáva na rovnakú pozíciu ako jeho doterajší nadriadený. Ďalej zákon nariaďuje všetkým americkým inštitúciám považovať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a uvádzať to vo všetkých úradných listinách.
Ešte pred podpisom zákona sa naň vzniesla kritika amerických arabských a moslimských organizácií. Podľa ich názoru zákon len prehĺbi odpor Arabov voči Spojeným štátom a podmínuje Bushove snahy o zapojenie arabských krajín do akcie proti irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi.
JANA MIKUŠOVÁ
