Na konferencieu Labouristickej strany prišiel jeden z delegátov v maske Johna Majora. Jeho milostná aféra stará viac než desať rokov zaujíma ľudí v Británii oveľa viac ako labouristická konferencia. FOTO - REUTERS
Neznamená to ale, že by nebol suverénnym šéfom - napriek nevôli mnohých labouristov zostáva spoľahlivým spojencom Georgea Busha. „Niekedy je jedinou šancou na mier byť pripravený na vojnu,“ povedal. Suverénne sa vyslovil aj za prijatie eura, čo je v Británii stále veľmi odvážny krok. Verejnosť si v týchto dňoch, našťastie pre Blaira, oveľa viac všíma jeho predchodcu Johna Majora. V posledných dňoch sa médiá totiž venovali najmä milostnej afére, ktorú prežíval v osemdesiatych rokoch s bývalou poslankyňou Edwinou Currrieovou. Doteraz Majora ľudia vnímali ako nudného, a tak „vzrušujúce“ informácie o vzťahu, ktorý mal ako minister v kabinete Margaret Thatcherovej, zatienili aj novinky z Blackpoolu, kde sa stretávajú labouristi.
Časy, keď bola výročná konferencia najdôležitejšou udalosťou vkalendári, sú už preč. Dnes je to skôr príležitosť, aby sa straníci stretli, diskutovali, hádali sa a absolvovali desiatky pracovných stretnutí. Potom sa rozídu a vláda sa rozhoduje úplne nezávisle od konferencie.
Aj preto Blairovi nemusí až tak prekážať, že jeho postavenie v strane už nie je také silné ako v roku 1997, keď sa stal prvýkrát premiérom. Entuziazmus zo zmeny vyprchal. V Blackpoole dostal „od svojich“ opatrne po nose - o podpore útoku na Irak nemôže byť ani reč. Labouristi nechcú mať pocit, že Británia spraví čokoľvek, čo povie Bush a pri prípadnom zásahu obíde Organizáciu Spojených národov. „V prípade, že Saddám Husajn nevyhovie ultimátu OSN, bude treba konať. Ináč by svetová organizácia prišla o svoju autoritu,“ povedal Blair.
V Blackpoole čelil aj kritike za domáce problémy. Jeho tretia cesta pri reformovaní verejných služieb (spolupráca štátu a súkromného sektora) naráža na nevôľu tradičných labouristov. Tvrdia, že zmena k lepšiemu v zdravotníctve sa musí prejaviť výraznejšie. Nemocníc je v Británii nedostatok a ľudia dostávajú v porovnaní s inými západoeurópskymi krajinami neporovnateľne horší servis. Aj vzdelávací systém stále trpí nedostatkom peňazí a kvalitných učiteľov.
Blair a vláda si myslia, že do budovania zdravotníckych zariadení treba zapojiť peniaze zo súkromného sektora. Nové zariadenia vznikli práve vďaka podpore neštátnych peňazí a boli postavené načas. Tradičným labouristom a odborárom prekáža, že súkromný sektor prostredníctvom dlhodobých pôžičiek, ktoré si berie štát, zarába. Obávajú sa, že ak sa takýto model neosvedčí, bude zdravotnícky systém z trosiek dostávať štát (čo sa deje v prípade neúspešnej privatizácie železníc).
Autor: MAREK CHORVATOVIČ, TIM HAUGHTON
