Starať sa o rodinu a budovať kariéru je ťažké, v menej vyspelých krajinách nemožné. O problematickom vzťahu rodinnej zodpovednosti ženy a pracovného postupu píše vo svojej správe Organizácia Spojených národov. Ďalšími faktormi deformujúcimi trh práce je podľa nej izolácia žien v málo platených sektoroch a neplatené domáce práce.
„Veľa ženskej práce je nezaplatenej, neuznávanej či podhodnotenej,“ tvrdí správa OSN. Medzi potenciálne možnosti nižších príjmov patrí obmedzený pracovný postup. „Ženy majú viac povinností v rodine. Touto neplatenou prácou sa zaoberajú minimálne dvakrát dlhšie ako muži,“ vysvetľuje OSN obmedzenú možnosť žien pri budovaní kariéry.
Najviac neplatenej práce majú Japonky. V porovnaní s mužmi strávia prácou v domácnosti deväťkrát viac času ako muži. Z Európaniek majú najmenej času na vlastnú kariéru Španielky, ktoré sú pri rodine šesťkrát dlhšie ako ich muži. Organizácia Spojených národov odhaduje, že neplatené domáce práce vytvárajú 10 až 35 percent globálneho HDP.
Čas strávený starostlivosťou o domácnosť a rodinu teda podľa OSN znevýhodňuje ženy v očiach zamestnávateľov, ktorí ich potom znevýhodňujú v platovom či pracovnom postupe.
Správa OSN naznačuje, že pracovnú diskrimináciu často spôsobujú aj sociálne a kultúrne postoje. „Spoločenský dôraz na rodinné povinnosti žien vytrvalo bránia ich ekonomickému príspevku do spoločnosti,“ píše sa v správe.
V práci najviac diskriminujú ženy v južnej Ázii. Naopak, najmenej v hospodársky najvyspelejších štátoch združených v OECD. Jednoznačne najnižšiu mieru diskriminácie žien majú škandinávske krajiny.
V bohatých krajinách bývalého východného bloku, kam patrí aj Slovensko, je diskriminácia žien podľa údajov OSN nižšia ako v niektorých štátoch západnej Európy či v Austrálii. Správa tento úkaz odôvodňuje vyššou mierou tolerancie Východoeurópanov voči kariére ženy. Tolerancia údajne spočíva v tom, že za železnou oponou ženy pracovali už niekoľko generácií. (tv)
