Juraj Kolík žije s manželkou v jedinej izbe, zo zvyšku domu je stavenisko. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

S manželkou dnes žije v jedinej izbe, z domu je stavenisko. Dlážku musel jeho syn vytrhať, lebo parkety sa vydúvajú. Kolík dostal zo studenej vody zápal žíl a musel do nemocnice. „Nemám ako pomôcť,“ hovorí smutne.

Práce je dosť aj po dvoch mesiacoch, opraviť treba ešte jednu izbu, chodby, postaviť nový plot, vymaľovať. Kolíka to stálo zatiaľ 60-tisíc, jeho syn ráta, že to vyjde na 100-tisíc. Pre istotu si odkladajú všetky účty, ale koľko zaplatí poisťovňa, nevedia.

Ľudia v obci sa zhodujú, že do zimy musia všetko stihnúť, inak mráz dokončí, čo voda začala. Steny izieb sú stále mokré a vysúšajú ich teplom z pecí, do ktorých prikladajú kusy zničeného nábytku.

Rodine Konrádovcov voda zobrala stenu z garáže, ktorú už radšej zrútia. Mali šťastie, že dom vydržal, lebo chýbalo vraj málo.

Júlia Olerínyová z domu oproti si v ten deň zobrala „pirule“ na srdce a zaspala. Keď sa posadila, nohy zložila rovno do vody. „Pozrela som sa z okna, von už bolo more. Šífkartu som nemala,“ hovorí so smutným úsmevom.

Žije v jednej izbe a rodina sa jej snaží pomáhať opravovať dom. Dlážky vytrhali, z izieb zmizol nábytok, ale „zachránili sme aspoň koberec“. Ukazuje na izbu so stenami takmer do polovice mokrými. Všetky opravy si zatiaľ hradí zo svojich ušetrených peňazí.

Starosta Ján Jančík dúfa, že Ľubietovej pomôže aspoň Európska komisia. Poškodená je čistička a kanalizácia, vytopilo aj školu. Obec už stáli opravy niekoľko miliónov, ale ešte nedávno ležali nezaplatené faktúry na starostovom stole. Celkové odhady škôd odhadujú na 50 miliónov.

Ľubietová sa dva mesiace po povodni viditeľne zmenila k lepšiemu, hoci ťažké stroje ešte stále odstraňujú naplaveniny z potoka.

Ľubietovčania sa ešte dlho budú báť búrok a zrejme navždy stratili pocit istoty. „Oheň je zlý, ale povodeň je horšia,“ hovorí Juraj Kolík. „Človek by opravoval možno aj viac, keby vedel, že je to posledný raz.“

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK