Šéf Monitorovacej verifikačnej a inšpekčnej komisie OSN Švéd Hans Blix (uprostred) odpovedá na otázky novinárov počas prestávky v rokovaní o obnovení zbrojných inšpekcií v Iraku. FOTO - TASR/AP
o návratu inšpektorov. Prví inšpektori by mali do Iraku doraziť do 14 dní.
„Rozhovory napredujú dobre, na profesionálnej úrovni a podľa plánu,“ povedal šéf vyjednávačov OSN Hans Blix po včerajšom rokovaní za zavretými dverami.
Pod nátlakom USA Irak nedávno súhlasil s bezpodmienečným návratom inšpektorov OSN, ktorých zo svojho územia vyhostil v roku 1998. Odmietol však akékoľvek zmeny v ich metódach kontroly. Hlavný vyjednávač Hans Blix však cestou na rokovania zdôraznil, že inšpektori musia mať v Iraku prístup ku všetkým lokalitám vrátane prezidentských palácov irackého lídra Saddáma Husajna. Jadrom diskusií medzi oboma stranami sú predovšetkým pracovné podmienky inšpektorov, ktorí by sa mali podľa Blixových plánov vrátiť do Iraku do dvoch týždňov. Vyjasnením technických otázok vopred sa chce OSN vyhnúť zbytočným nedorozumeniam a rozporom, ktoré by mohli vzniknúť pri vstupe inšpekčných tímov do Iraku.
Zatiaľ pokračuje výmena stanovísk rozhodujúcich mocností sveta na americký návrh novej, tvrdšej rezolúcie OSN hroziacej okamžitým úderom na Irak. Peking prejavil určitú ústretovosť návrhu, Paríž naopak potvrdil svoj odpor voči rezolúcii. „Som úplne proti útoku,“ vyhlásil belgický minister zahraničia Louis Michel pri príchode na zasadanie so svojimi kolegami z krajín EÚ v Bruseli. Vyjadril nádej, že nová rezolúcia umožní vyriešiť krízu mierovo a nepovedie k vojne, ktorá by podľa neho asi zhoršila izraelsko-palestínsky konflikt.
Moskva, ktorá je teraz proti akémukoľvek novému tlaku na Irak a čaká na priebeh plánovaných inšpekcií, včera prudko kritizovala USA za ich víkendové bombardovanie v bezletových zónach v južnom Iraku. Američania však odporujú. „Máme právo lietať na tieto akcie a Irak má povinnosť tie akcie povoliť,“ reagoval podľa BBC na kritiku zástupca amerického ministra obrany Douglas Feith.
Samotné Spojené štáty a Irak sa počas včerajška každý po svojej línii snažili zaistiť si priazeň Turecka, kľúčového moslimského člena NATO. Turecko je tradičným spojencom USA, ale verejne sa stavia proti akejkoľvek vojne so susedným Irakom z obavy, že by to poškodilo jeho slabú ekonomiku a oživilo činnosť kurdských separatistov. Washington však pre svoju prípadnú operáciu proti Iraku potrebuje vojenskú spoluprácu strategicky dôležitého Turecka. Turecký premiér Bülent Ecevit pred prijatím Azíza povedal, že vo vzťahoch medzi jeho krajinou a Irakom nevidí žiadne problémy. Vyjadril nádej, že kríza USA - Irak sa vyrieši bezpodmienečným návratom inšpektorov OSN do Iraku.
(čtk, tasr, zo)
