Nová atletická tartanová dráha je na Slovensku stále dôvodom na väčšiu oslavu. Našťastie, je čo krstiť. Na jeseň roku 2001 tieklo šampanské na nový umelý povrch v Dubnici, v sobotu v Trnave. Stavebné práce v priestoroch chátrajúceho štadióna na Rybníku odštartovali v máji, uplynulý víkend už súťažili na osemdráhe pokrytej conipurom účastníci Trnavského memoriálu a XXIX. ročníka Štítu mesta Trnava.
Vlaňajšia jar s búrlivou diskusiou okolo možného rušenia tartanu na bratislavských Pasienkoch sa skončila v hlavnom meste pri debatách, chvalabohu, zrejme nie márnych, lebo na Interi sa do dráhy ani sektorov žiadne bagre nezahryzli. V tom čase už boli v Dubnici na dobrej ceste a konať začali Trnavčania. V oboch prípadoch na úrovni mestského zastupiteľstva. Teda optimálnym smerom pri rozvoji športu, keď si de facto obyvatelia pre seba postavia štadión.
Pri vlaňajšom novembrovom vyhlasovaní najlepšieho slovenského Atléta roka v meste oznámili výsledok osemtisíckorunovej zbierky za necelé predpoludnie. Symbolický čin podnietil hmatateľnú skutočnosť. Výstavba atletického stánku sa stala jednou z mestských spoločenských priorít. „Práve v ten deň som začala veriť, že náš sen sa rýchlo splní,“ rozpamätala sa po prvých pretekoch na novom povrchu tajomníčka miestneho AŠK Slávia Eva Charfreitagová. Ponáhľala sa mailovať synovi Liborovi do Dallasu, kde siedmy kladivár z nedávnych majstrovstiev Európy študuje, ako tá sláva dopadla.
Eva Charfreitagová je Trnavčankou od kosti, v malom Ríme sa narodila. Hlava známej atletickej rodiny Libor Charfreitag starší, ktorý je takpovediac synovým trénerom na starom kontinte, sa Trnavčanom stal. Pochádza zo Žamberka pri Ústí nad Orlicí, ale v meste žije vyše tridsať rokov. Práve on bude správcom rodiaceho sa areálu. „Položenie tartanu, prvotná úprava okolia s asfaltovou cestou pre cyklistov a korčuliarov, je iba začiatkom. Štadiónik potrebuje účelnú tribúnu so šatňami, skladmi. Najlepšie i rozcvičovacím priestorom a základným zariadením na rehabilitáciu. V ďalšej etape azda aj primeranou ubytovacou budovou,“ hovoril o plánoch L. Chafreitag.
Atletická osemdráha, sektory, rôzne úpravy stáli 28,6 milióna korún, z čoho viac ako 22 miliónov dalo mesto (štát prispel sumou 6,3 milióna korún). Je teda, prirodzene, majetkom trnavskej radnice. „Naša investícia bude mať návratnosť ihneď, keď športovisko ožije, želám si od rána do večera. Štadión by mal slúžiť čo najširšiemu okruhu ľudí, nielen športovcom, ale všetkým trnavským školám i obyvateľom. Atletický klub bude správcom i strážcom, koordinátorom a usmerňovateľom chodu. Pravda, privítali by sme usporiadateľstvo vrcholných slovenských podujatí i prípadného medzinárodného mítingu,“ povedal trnavský primátor Štefan Bošnák.
PETER FUKATSCH
Z VÝSLEDKOV Muži - diaľka (Memoriál prof. A. Hajmássyho): 1. Kovarovič (Skalica) 708, vrhačský trojboj (Memoriál M. Čordáša): 1. Vanek (Slávia ŠŠ Trenčín) 2515 b (guľa 16,73, disk 52,96, kladivo 48,45), 5000 m chôdza: 1. Korčok (Dukla) 20:00,64.
Ženy - 100 m: 1. Hrdličková (Slávia STU) 11,82, 1500 m (Štít mesta Trnava): 1. Mráziková (SPŠ Trnava) 4:54,95, vrhačský trojboj (Memoriál R. Charfreitagovej): 1. Tomanová (Slávia UK) 2221 (11,14 - 50,00 - 42,49).
