BRATISLAVA – Včera vo viedenskej galérii Wiener Secession odštartoval projekt Tranzit. Ideu projektu rozpracovali Mária Hlavajová, kurátorka nezávislého priestoru v Utrechte a Kathrin Rhombergová, bývalá kurátorka galérie. „Tranzit je stredoeurópsky podporný program pre súčasnú kultúru a umenie,“ hovorí líder slovenskej časti projektu Vladimír Beskid.
O náplň projektu, ktorý nebude zameraný len na výtvarné umenie, sa bude starať občianske združenie a medzinárodná rada. V komisii zasadajú nezávislí odborníci z intelektuálnej sféry, medzi inými za Slovensko filozof Miroslav Marcelli, z Českej republiky historik umenia Jiří Ševčík.
Slovenskú aktuálnu kultúrnu scénu sa podujal zmapovať Vladimír Beskid. „Takúto podporu potrebujeme ako soľ,“ hovorí, „lebo rozpočet podobných nadácií v kultúre je čoraz nižší.“
Šanca aj pre iných
„Dôležité je, že budeme podporovať jednotlivcov a malé iniciatívy, a nie inštitúcie, ktoré budem vyberať, robiť prieskum terénu.“ Šancu dostať sa do pozornosti majú aj malé spolky, občianske združenia výtvarníkov, hudobníkov, internetových umelcov a trebárs aj radioartu. „Všetko, čo považujeme na scéne za aktuálne a životaschopné ďalej sa vyvíjať,“ dodáva Vladimír Beskid.
Tranzit, za ktorým stojí rakúska finančná skupina Erste Bank Group, nemá byť „štedrým strýčkom“, ktorý rozdeľuje peniaze umelcom v núdzi.
Projekt bude podporovať naše umenie formou, u nás trochu zanedbanou – vytvárať databázy, vlastnú sieť a šíriť aj do západného sveta informácie v katalógoch, monografiách a publikáciách.
„Zmyslom toho je prelomiť bariéry so Západom, aj samotným Rakúskom, hoci Viedeň je blízko, ale naša vzájomná znalosť kultúrnych prostredí je malá,“ hovorí Vladimír Beskid. „Dôležité je pomenovávať aj naše vlastné problémy a hodnoty a nenadbiehať stále západnému kontextu.“
Podľa neho by sa v prvom kole mali vyrovnať dlhy voči staršej generácii výtvarníkov: „Ide o Júliusa Kollera a Stana Filka ako dve výrazné postavy, o ktorých neexistuje žiadna samostatná publikácia“.
Sociálne platformy
Zdá, že Tranzit je tu skôr pre teoretikov, ako pre ľudí, ktorí robia umenie. „Myslím, že je rovnako dôležité podporiť ľudí, ktorí robia okolo umenia servis, manažujú projekty, či o nich píšu,“ hovorí Beskid. Okrem publikácií bude Tranzit v spolupráci s univerzitami podporovať sympóziá, prednášky a tvorivé dielne, aj takzvané sociálne platformy. Prvou z nich je dnešná výtvarná „-arty“ v kaviarni Bystrica na Novom moste v Bratislave. V okrúhlej „pozorovateľni“ výtvarník Boris Ondreička pripravil ukážky videoumenia, inštalácie, pingpongový stôl Júliusa Kollera, Jiří Kovanda bude robiť akciu a Franz Pomassl a Ján Šicko si budú kontrovať soundprodukciou. Umelci, ktorí sa chcú zúčastniť na projekte Tranzit, majú šancu upozorniť teoretikov výstavami či koncertmi. Informácie sú aj na www.tranzit.org.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
