Petr Zelenka osobne uviedol v Bratislave svoj film Rok diabla. Včerajšia premiéra bola súčasťou otvorenia priestorov Filmového klubu ic.sk, ktoré predtým prevádzkovalo Charlie centrum. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
„Bol by som rád, keby si ľudia z nášho filmu odniesli emócie,“ povedal v rozhovore pre SME český režisér PETR ZELENKA o svojom filme Rok diabla. „Taký ten krásny smútok, ktorý máte po vypočutí dobrej skladby. Dúfam, že aj diváci na Slovensku budú mať o čom premýšľať.“
Rok diabla v hlavnej úlohe s Jaromírom Nohavicom sa stal najnavštevovanejším filmom v Českej republike a do slovenských kín prichádza pol roka po českej premiére. Oneskorenie spôsobilo aj jeho nasadenie do súťažnej časti filmového festivalu v Karlových Varoch, kde získal hlavnú cenu – Krištáľový glóbus. „Bolo to pre nás veľké prekvapenie, pretože ide vlastne o klubový film,“ hovorí Petr Zelenka (1967), režisér kultových Knoflikářov a scenárista Samotárov. „Hneď som dostal SMS-ku od Jarka s textom: je to dobré. Pýtal sa ma, či urobíme aj nejakú operu. Odpovedal som mu, že sa ešte na to necítim, a tak ma poslal do hája.“
Nohavicova definícia filmu
Rok diabla sprevádza slogan – Film pre ľudí, ktorí dokážu počuť melódiu. Akú melódiu im Zelenka púšťa na plátne? „Mali sme na mysli vnútornú melódiu ľudí. Akési ich vnútorné vibrovanie, ich podstatu.“ Zelenka hovorí o filme ako čiastočne mystifikujúcom dokumente o legende zvanej Jaromír Nohavica, ale i o stretnutí so zázrakom, diablom, anjelom a alkoholom. Kritici zase spozorovali, že Zelenka prestal byť „studený čumák“ a urobil film, ktorý je srdečnejší.
„Možno to spôsobilo aj to, že som hudbu Jarka Nohavicu počúval od osemnástich. Jeho piesne sú dodnes pre mňa magické. Samozrejme, musel som sa správať normálne. Jarek je však človek, ktorý sa zaujíma o nové remeslá a filmovanie takým bolo.“
Jarek Nohavica ponúkal počas nakrúcania niektoré motívy, rôzne bonmoty a snažil sa definovať, v čom je pre neho nakrúcanie zaujímavé. „Vzťah medzi divadlom a filmom je podobný, ako medzi štúdiovým hraním a živým koncertom,“ hovoril. „V štúdiu môže hrať amatér, na koncerte to nie je možné, musí to byť profík. Aj v divadle musia hrať profesionálni herci, zatiaľ čo vo filme môže uspieť aj neherec, keď sa vyberie správna scéna a potom sa postrihá.“
Práca s nehercami
Petr Zelenka však tvrdí, že Nohavicovu definíciu sprevádzala náročná tortúra. Nekonečné opakovanie záberov, prispôsobovanie sa možnostiam nehercov. „Najhoršie bolo, že som ich z ničoho nemohol viniť. Sám som si to vybral, a musel som to znášať.“
Napriek režisérovým slovám o neurčitosti hlavného hrdinu, ústredná postava je zrejmá – Jarek Nohavica. Človek, ktorého tvorbu pozná celý národ. „Ale pozná niekto Jarka Nohavicu?“ pýta sa režisér. V tomto zmysle bude Rok diabla príbehom človeka, ktorý sa postupne vymanil spod vplyvu alkoholu, nahrávacích spoločností a médií, ale zúfalo osamel. Ako hovorí: „Byť Nohavicom v roku 2000, to je najmä o samote.“
Rozlúštil Petr Zelenka muža s tajomstvom? Áno. Spolu s členmi Čechomoru zistil, že Jarek Nohavica má svojho anjela! Anjela strážneho. Je ním introvertný pesničkár Karel Plíhal. „Hľadal som kamaráta, ktorého by Nohavica mal rád. Zistil som, že nemá priateľov, že ich nepotrebuje. Najviac akceptoval Karla. Je jeden z mála, ktorého má Jarek rád. Pre mňa to bolo najkrajšie prekvapenie, že to technicky vyšlo. Karel bol veľmi milý, čo predtým nikto neveril.“
Najlepšie filmy môjho života
Petr Zelenka nahustil do 88 minút príbeh, ktorý sa od scenára líšil takmer vo všetkom. Improvizácia, nakrúcanie rôznych variantov scén, škrty v strižni, zmena pôvodných zámerov. „Keď sa na Rok diabla pozriem s odstupom, vidím na ňom prepady pozornosti,“ tvrdí režisér, „ale v zásade je mi stále blízky, pretože v ňom zostala nálada.“
Čo bude ďalej? Petr Zelenka už niekoľko mesiacov píše scenár k filmu s pracovným názvom Najlepšie filmy môjho života. Bude o ľuďoch, ktorých život ovplyvnil film. V rôznej podobe. Hlavný hrdina je chlapec z Tadžikistanu, ktorý príde na festival do Kalifornie s filmom zdedeným po mŕtvom kamarátovi. Vydáva sa za toho kamaráta a okamžite do Spojených štátov emigruje. Sú tam Japonci, ktorí rekonštruujú jazdu Easy Riders a iné postavy. A ako hovorí Zelenka, mal by to byť film o tom, že film ako médium je už vlastne mŕtvy.
ĽUDO PETRÁNSKY
