BRATISLAVA – Politici priznávajú, že najpopulárnejšie rezorty sú tie, ktoré majú označenie silové. Spravidla sa pod týmto pojmom rozumie rezort vnútra, obrany, financií a zahraničia.
Pojem „silový rezort“ k nám prišiel z Ruska. „V dobových prameňoch za prvej republiky sa hovorí o kľúčových alebo významných rezortoch,“ hovorí historik Ľubomír Lipták. O „silovom rezorte“ počul prvýkrát pred desiatimi rokmi. „A to keď v Rusku vypukla demokracia. Prenieslo sa to aj k nám.“ Podľa Liptáka je silovým rezortom číslo jedna vnútro. Nasledujú obrana a financie.
Spravodlivosť historik za silový rezort nepovažuje, rovnako ani hospodárstvo. „Ministerstvo hospodárstva by ani nemuselo byť.“
Minister vnútra Ivan Šimko považuje pojem „silový rezort“ za nezmysel. Na otázku, prečo sa teda strany bijú o silové rezorty a nie napríklad o ministerstvo práce, povedal: „To vám kto povedal? To sú špekulácie novinárov, ale úplne presne to tak nie je.“
Za silové rezorty Šimko považuje vnútro, obranu a spravodlivosť: „Samozrejme v zmysle ruského myslenia aj Generálnu prokuratúru, čo ale nie je vládny rezort.“ Šimko tvrdí, že je snaha silové rezorty scivilniť: „Na Západe a už aj u nás sú ministri obrany civilisti.“ Podľa neho by sa malo začať uvažovať už o tom, že ministri budú kvalifikovaní odborníci: „Malo by sa vychádzať aj z toho, ktorá strana má vhodných kandidátov. Napríklad ministrov financií nechodí veľa po svete.“
Podpredseda KDH Július Brocka tvrdí, že iné ako silové rezorty nie sú populárne. „Vytĺkať veľmi politický kapitál sa z nich (nesilových rezortov) asi nedá. Ich predstavitelia nebudú chodiť po zahraničných atraktívnych cestách a reprezentovať krajinu navonok.“
KDH sa podľa neho aj preto rozhodlo získať jeden zrezortov – vnútro alebo zahraničie: „Chceme, aby to bolo spravodlivé aj z tohto pohľadu. Vychádza nám, že aj my by sme sa mohli uchádzať o jeden z rezortov, ktoré patria medzi hlavné.“ Brocka považuje za silový rezort aj ministerstvo zahraničných vecí. (mož)
