Persson a Schöder sa v kampani podporovali. Voľby vyhrali, ale vládnuť sa im ľahko nebude. Ak vôbec. FOTO - ČTK/AP
O tom, že niekto môže víťazstvo utrpieť, sa presvedčil nemecký sociálny demokrat Gerhard Schröder. O tom, že sa aj jasné víťazstvo môže premeniť na utrpenie, sa v týchto dňoch presviedča švédsky sociálny demokrat Göran Persson. Pred dvoma týždňami síce jasne vyhral, ale nemá s kým vládnuť. Z diaľky jeho víťazstvo pripomína trpké triumfy Vladimíra Mečiara na Slovensku.
Prirovnávať presvedčeného európskeho politika k Mečiarovi by bolo nefér. Zaujímavé však je, že pri zostavovaní vlády naráža na problém Európy a integrácie. Jeho doterajší spojenci počas uplynulých štyroch rokov tolerovali v parlamente menšinovú sociálnodemokratickú vládu. Ide o stranu Zelených, ktorá sa len s veľkými problémami dostala cez štvorpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu, a bývalých komunistov skrývajúcich sa pod názvom Ľavicová strana. V kabinete nesedeli, lebo sa rozchádzali v názoroch na Európsku úniu rovnako ako na pristúpenie k spoločnej európskej mene.
A práve Zelení sa zaťali. Tiché tolerovanie vlády sa im máli a požadujú tentoraz od Perssona účasť vo vláde. Bez strany ochrancov životného prostredia nebudú mať sociálni demokrati dostatočnú podporu v parlamente.
Po namáhavých vyjednávaniach musel v stredu Persson oznámiť, že už s touto stranou nebude pokračovať v rokovaniach o zostavení menšinovej vlády. Ako vyjednávania dopadnú, je v tejto chvíli nejasné a s nimi aj budúcnosť Perssona. Nevylúčil ani odchod do opozície.
Rokovania so zelenými ukončil, lebo táto strana chce presadiť odklad referenda o pristúpení Švédska k Európskej menovej únii (EMÚ) do roku 2006. „Stále dávam prednosť roku 2003,“ povedal Persson.
Deň predtým vysvetľoval, že cena, ktorú by sociálni demokrati museli za spoločnú vládu so Zelenými zaplatiť, teda „obetovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku“, je privysoká, a neprijateľná. „Keby sme takto laborovali, nastala by skutočná vládna kríza, kríza vlády, ktorá nemá ani zahraničnú, ani bezpečnostnú politiku, čo si dnes žiadna vláda nemôže dovoliť.“
Na otázkach európskych sa doteraz v parlamente vždy dohodol s pravicovými stranami, na sociálnych so Zelenými a Ľavicovou stranou.
Zaujímavé je aj Perssonovo porovnanie švédskej a nemeckej situácie. „Keby boli Zelení vo Švédsku rovnako konštruktívni ako Zelení v Nemecku, pochopiteľne by sme s nimi tiež vládli,“ povzdychol si. Ak by sa však Zelení pripojili k pravicovým stranám (čo by bola zrada ich programu), mal by takýto blok v parlamente väčšinu jedného hlasu.
Je to paradox - v nedeľu sa o volebný výsledok triasol Schröder, dnes sa trasie stolička Perssona, ktorý dosiahol presvedčivé 40-percentné víťazstvo. Schröder pritom už rokuje s vernými zelenými spojencami, ako zostaviť novú vládu.
VÝSLEDKY VOLIEB
Sociálni demokrati: 144 poslancov
konzervatívna Umiernená strana: 55 poslancov
Liberáli: 48 poslancov
Kresťanskí demokrati: 33 poslancov
Ľavicová strana: 30 poslancov
Centristi: 22 poslancov
Zelení: 17 poslancov
(r)
