Pes sa jedného dňa rozhodol, že sa vyberie do džungle a zistí, čo tam je. Ešte nikdy v džungli nebol a nevedel, aké zvieratá tam žijú. Ani mu na um nezišlo, že by mal byť opatrný. V jeho domove ho pokladali za skvelého lovca. Uštval a zabil veľa všelijakých zvierat. Bol si istý, že aj v džungli sa ho budú všetky zvieratá báť.
Onedlho uvidel pred sebou leva. Ešte nikdy nijakého leva nevidel a tak sa ani trošku nezľakol. Pomyslel si, že aj toto veľké zviera sa stane jeho korisťou.
Pes chvíľu kráčal za levom. Potom sa rozbehol, a keď bol tesne za ním, pripravil sa na skok.
Vtedy sa majestátne zviera obrátilo a uprelo na svojho protivníka pohľad. Psa čosi varovalo, že zver, ktorý stojí pred ním, je oveľa silnejší a neľútostnejší ako zvieratá, ktoré doposiaľ stretol.
Obe zvieratá sa chvíľu premeriavali očami. Potom lev otvoril papuľu a zareval. Pes ešte nikdy nepočul taký hrozný zvuk. Rev leva sa niesol pomedzi stromy. Pes sa od strachu nevládal ani pohnúť, nemohol odtrhnúť zrak od krvilačných tesákov. Uvedomil si tiež, akú má lev mohutnú hruď. Vtedy sa otočil a dal sa na útek.
Bežal džungľou, ako najrýchlejšie vládal, srdce mu divo bilo. Mal iba jedno želanie – aby bol čo najďalej od zvera, ktorý tak hrôzostrašne reve a má také strašné zuby.
Líška, ktorá celú scénu pozorovala, sa nahlas zasmiala a zavolala za upaľujúcim psom: „Veľa ti nebolo treba, aby si zutekal, milý priateľ!“
Poučenie: Skôr ako sa pustíme do zápasu, mali by sme o súperovi vedieť čo najviac.
Bájka je z knihy Ezopove bájky, vydalo vydavateľstvo JUNIOR v roku 1993.
Preklad: Jindra Hermanová.
