Vlani sa na NYSE za deň v priemere zobchodovala vyše miliarda akcií, denný obrat dosiahol 42,3 miliardy dolárov. Na najväčšej svetovej burze sa dá obchodovať s akciami, ktorých celková hodnota je 16 biliónov dolárov.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
ĽUDIA A UDALOSTIKoncom 18. storočia, keď sa v New Yorku obchodovalo s tromi štátnymi dlhopismi a dvoma bankovými akciami, sa dvadsiati štyria obchodníci dohodli na založení prvého organizovaného trhu s cennými papiermi v meste. Začali tak písať históriu najväčšej burzy na svete – New York Stock Exchange.
V tom čase Wall Street, súčasné svetoznáme finančné centrum, vyzerala úplne inak. Obchodníci sa 17. mája 1792 stretli pod platanom, na mieste, kde je teraz Wall Street 68. O štvrťstoročie neskôr burzu nazvali New York Stock & Exchange Board, o ďalších päťdesiat rokov sa názov skrátil na dnešnú podobu.
Burza prežila aj „papierovú“ krízu
Vtedy už začali na trh prenikať objavy techniky, ktoré zjednodušovali a urýchľovali obchodovanie: v roku 1867 sa uzatvoril prvý obchod prostredníctvom telegrafu. O desať rokov neskôr burza zaviedla na parket prvé telefóny. Trh s akciami rástol a v roku 1886 po prvý raz počet zobchodovaných akcií prekročil milión kusov.
Šéfovia burzy postupne zavádzali novinky, ktoré sa už dnes považujú za samozrejmosť. Koncom 19. storočia odporučili spoločnostiam, ktorých akcie boli kótované na trhu, aby hospodárske výsledky pravidelne zverejňovali a poskytovali akcionárom. Pôvodný systém určovania kurzu, ktorý sa vyjadroval v percentách nominálnej hodnoty, sa prestal používať v roku 1915. Nahradilo ho vyjadrenie ceny v dolároch. Zatiaľ však nebolo možné stanoviť cenu presne na centy, ale len na osminy dolára. K nim neskôr pribudli šestnástiny.
Koncom tridsiatych rokov minulého storočia sa začala na NYSE najväčšia hospodárska kríza v doterajšej histórii trhových ekonomík. V deň, ktorý sa neskôr zapísal do dejín ako „čierny piatok“, sa zrútili kurzy a zobchodovalo sa rekordných 16 miliónov akcií. V skutočnosti sa prepad udial vo štvrtok, no do Európy prišla v dôsledku časového posunu informácia o ňom až v piatok.
O dve desaťročia neskôr sa situácia na NYSE obrátila o 180 stupňov – začalo sa rekordne dlhé obdobie býčej nálady. Ceny akcií od roku 1949 rástli, bez významnejšieho prerušenia série ziskov, nasledujúcich osem rokov.
Prenos údajov o obchodoch a kurzoch z burzového parketu sa plne zautomatizoval v roku 1966. Napriek tomu o dva roky neskôr postihla burzu kríza „papierovačiek“. Ako rástli objemy obchodov, členské firmy nestíhali včas spracovávať informácie o nich. Burza bola ochromená niekoľko mesiacov.
Členstvo má cenu miliónov
Zakladatelia NYSE mali doživotné právo na kreslo a až od roku 1868 sa dalo členstvo predať. V auguste 1999 sa jeho cena vyšplhala na rekordných 2,65 milióna dolárov (vyše sto miliónov korún). Prvé predané kreslo bolo v porovnaní s touto sumou zadarmo – cena bola sto rokov predtým štyritisíc dolárov.
Pred pár rokmi už obchodníkom nevyhovovalo určovanie ceny v zlomkoch dolára. Burza preto vo viacerých etapách začiatkom minulého roka prešla na oceňovanie s desatinnými čiarkami.
Atrakciou NYSE sú nevšedné zvonce, ktoré ohlasujú každý deň začiatok a koniec obchodovania. Zvony sa zaviedli v 70. rokoch 19. storočia, aby prekrikujúci sa makléri na parkete počuli, že obchodovanie sa končí. Pôvodne sa používal čínsky gong, keď sa však burza na prelome 19. a 20. storočia sťahovala, nahradila ho v každej zo štyroch obchodných miestností mosadzným zvonom s priemerom takmer pol metra.
Hoci má NYSE vlastné indexy, najznámejší je index priemyselných akcií Dow Jones, zavedený v máji 1896. Zároveň je najstarším akciovým indexom, ktorý sa v súčasnosti používa a za storočie svojej histórie sa stal aj najuznávanejším v USA a pravdepodobne aj na celom svete. Za ten čas sa rozrástol z pôvodných dvanástich titulov na tridsať. Takmer všetky sú kótované na NYSE, okrem akcií Microsoft a Intel z trhu Nasdaq. Koncom marca 1999 index Dow Jones prvýkrát uzatváral nad hranicou 10 000 bodov.
JANA BRONDOŠOVÁ
