
ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Korupcia je sociálnou chorobou Slovenska, myslí si napríklad Ján Langoš. A dodáva: začať frontálny útok proti korupcii je pomaly nebezpečnejšie ako likvidácia komunistickej Štátnej bezpečnosti.
Korupcia sa nevyhýba ani školstvu. Prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky ukázal, že až 34 percent opýtaných je presvedčených o korupcii a podplácaní v školstve.
Obálka s tisíckorunáčkami údajne dokáže zázraky. Presvedčená bola o tom aj matka dievčatka, ktoré chceli rodičia dostať na bratislavské osemročné gymnázium. Keď jej prišiel do cesty dôveryhodný pán, ktorý prisľúbil prijatie zariadiť, neváhala a zaplatila.
Na štyristo percent prisľúbil, že štvrtáčka sa na osemročné Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave dostane. Dostal dvadsaťtisíc.
Dievčinka však prijímacie pohovory z matematiky neurobila a neprijali ju.
Matka si po vysvetlenie prišla k riaditeľovi Mariánovi Hanulovi. „Rodič má podľa zákona právo vidieť opravené úlohy svojho dieťaťa z prijímačiek. Môže nás skontrolovať, či sme ho nejakým spôsobom nebodaj nepoškodili a či výsledná známka naozaj zodpovedá výkonu, ktorý žiak podal na skúškach. Matka sa presvedčila, že dieťa úlohy z matematiky nezvládlo,“ hovorí riaditeľ, ktorý sa vzápätí dozvedel šokujúcu informáciu.
„Pán doktor P. ma uistil, že dcéra sa k vám dostane. Tvrdil mi, že sa to dá zariadiť. Za túto službu si vypýtal 20-tisíc korún. Dala som mu ich,“ vychrlila zo seba sklamaná matka.
„Snažil som sa jej vysvetliť, že dotyčného pána nepoznám a podobné praktiky pri prijímačkách neprichádzajú do úvahy,“ hovorí riaditeľ.
O tom, že matka hovorila pravdu, ho presvedčil telefonát v nasledujúci deň. Zavolal mu známy, ktorý sa snažil dotyčného muža aspoň trochu dostať z nepríjemností. Keď sa dozvedel, do čoho ho kamarát takmer namočil, stuhol. Pán B., ktorý je zamestnancom jedného bratislavského vzdelávacieho ústavu, pre SME povedal: „Obrátil sa na mňa bývalý kolega, ktorý vedel, že s riaditeľom Hanulom spolupracujem. O žiadnom úplatku som netušil a ani som mu nič nesľúbil, okrem toho, že presondujem, či existuje ešte nejaký opravný termín prijímačiek. Keď mi riaditeľ povedal, čo je vo veci, nechcel som mať s prípadom nič spoločné.“
Riaditeľ Hanula: „Nemienim nechať na našom gymnáziu takýto biľag. Ešte sa začnú po Bratislave šíriť reči, že sa k nám dostanú len tí, čo dajú úplatok. Každý rok sa k nám hlási oveľa viacej záujemcov, ako sú naše možnosti. Isteže to mnohí rodičia skúšajú, sľubujú už pred prijímačkami sponzorské dary, lebo vedia, ako zle je na tom školstvo finančne. Nikdy sme sa k niečomu podobnému neznížili.“
Matka sa bola ochotná s nami rozprávať, ale len o kvalite prijímačiek, ktoré považuje za prehnane náročné.
Na otázku, či sa jej dvadsaťtisícová suma vrátila po neúspechu späť, odmietla odpovedať. „Ak máte deti, tak pochopíte, že rodič by pre ne urobil všetko na svete. My máme jedinú dcérku, vždy sa učila na samé jednotky, v triede vyniká. Chcela som pre ňu len to najlepšie. Dali sme ju preskúšať z matematiky istému docentovi, ten nám potvrdil, že máme veľmi nadané dieťa. Aj jej učiteľka matematiky to tvrdí. Keby som bola tušila, že Vazovova má takú vysokú latku náročnosti, boli by sme to skúšali inde.“
Spojili sme sa aj s doktorom P., ktorý prisľúbil prijatie za úplatok zariadiť. Odmietol sa s nami stretnúť s tým, že sa nemá k čomu vyjadrovať.
Na prijímacích pohovoroch do osemročného gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici sa pred dvoma týždňami zúčastnilo 155 detí. Otvárajú jednu triedu, prijali do nej 30 žiakov. Hranicou kritéria úspešnosti bolo 83 získaných bodov. Neprijatá dievčinka dosiahla v celkovom hodnotení iba 64 bodov. Otázky na prijímačky boli vybraté zo Zbierky úloh z matematiky autorov Bero – Pytlová pre 4. ročník základnej školy, ktorú školáci bežne na hodinách používajú.
Riaditeľ Hanula: „Chcem týmto prípadom varovať rodičov, ktorí si myslia, že úplatky pri prijímačkách naozaj fungujú. Nenaleťte podvodníkom.“
JARMILA HORÁKOVÁ