ILUSTRAČNÉ FOTO - SME ĽUBOŠ PILC
ály s rozsahom takmer 300-tisíc strán! Jasný dôkaz o akú širokú problematiku ide, ale i chvála na prácu výboru.
Počet odberov stúpa
Počet testov neustále stúpa. Kým v roku 1993 vykonali iba 94 odberov, za rok 2002 ich bolo k 25. septembru už 461, čo je najvyšší počet v desaťročnej histórii tejto organizácie. „Naším zámerom nie je za každú cenu zvyšovať počty kontrol, my sa snažíme robiť efektívne a vždy sa zameriavame na odvetvie, o ktorom si myslíme, že práve v ňom sú potrebné,“ skonštatoval prezident ADV SR Kazimír Ferienčík a zdôraznil, že oni previnilcov netrestajú: „My vyšetrujeme, trestá však príslušná športová federácia.“
Celosvetový antidopingový boj má viacero všeobecných zásad. Niektoré môžu vyvolávať dojem nelogickosti alebo dokonca nespravodlivosti. V prvom rade platí, že zakázané je iba to, čo uvádza oficiálna listina nedovolených prostriedkov. Čiže prípadná novinka, ktorá nie je na zozname, dopingom nie je.
Rizikom je i prírodný výživový preparát
Za každý pozitívny nález zodpovedá len a len športovec, ktorý zakázanú látku požil. Kazimír Ferienčík priznal, že poznal viacerých pretekárov, u ktorých známe prekvapenie „nerozumiem, ja som nikdy nič nezobral“ alebo ľútosť považuje za úprimné, ale iný spôsob boja nie je možný. Šéf výboru pripustil možnosť, zjednodušene, prerodu povoleného preparátu trebárs z prírodného produktu v organizme na zakázaný.
„V USA existuje doslova program zdravého národa propagujúci prohormóny, ktoré sa môžu v tele zmeniť na zakázané podporné látky. Pre tromi rokmi vyprodukovali v Spojených štátoch látky rôznych druhov výživových prostriedkov. Každý piaty z nich prináša riziko zakázaného dopingového účinku,“ upozornil K. Ferienčík a dokumentoval príkladom, „poznám prípravky, ktorým v návode uviedli okrem konkrétneho vymenovania zloženia prípravku aj doplnok: ..a iné účinky. Najmä výrobky potravinárskeho priemyslu sa orientujú iba na technologickú a hygienickú čistotu. Výrobky farmaceutického priemyslu sú v tomto smere presnejšie a tým i vhodnejšie,“ podotkol. Pravda, to neznamená a priori nedôveru ku všetkému.
Aj trestná zodpovednosť
Výsostne dôležitá je spolupráca športovca s lekárom i profesionalita pretekára. Špičkoví reprezentanti neraz podpisujú reverzy, že nebrali, neberú a nebudú brať nepovolený prostriedok. Ak majú v takomto prípade pozitívny nález, môžu sa stať trestne zodpovednými. Napríklad za poškodenie mena organizácie alebo klubu, či krivé svedectvo.
Programy boja sú jednotné, celkom premyslene sa menia spôsoby. Robí tak Svetová antidopingová agentúra (WADA) i náš výbor. „Nedá sa povedať, že by sme systém kontrol regulovali na základe možných podozrení, ale vždy vychádzame z určitých predpokladov. Netvrdím, že sme neomylní, naše postupy môžu byť subjektívne. V princípe sa ale zameriavame v rôznych obdobiach trebárs na určitý šport, inokedy na vekovú kategóriu alebo výkonnostný stupeň pretekára. Prirodzene sa snažíme, aby sa vopred nikto nič nedovtípil,“ približoval zložité postupy K. Ferienčík. Jeden test stojí od 10 500 do 15 000 korún. V mnohých štátoch ide o slušnú zárobkovú činnosť. Test na objednávku akoby prevenciu či prehľad ADV SR zásadne nerobí, jedno či by išlo o klub, federáciu, alebo jednotlivca. Z jednochuchého dôvodu, mohol by znamenať orientáciu, ako na tom pretekár je.
Za 10 rokov 35 slovenských hriešnikov
Treba pripomenúť, že u nás nie je akreditované laboratórium spĺňajúce všetky formálne a technické podmienky. Existuje však snaha o vytvorenie Národného antidopingového laboratória na báze Toxikologického a antidopingového centra UK v Bratislave. Podľa Ferienčíka treba na vznik pracoviska s certifikátom asi 25 až 30 miliónov korún. V súčasnosti sa vzorky zo Slovenska spracúvajú v Kreische pri Drážďanoch, Seibersdorfe pri Viedni a Prahe.
Za desať rokov otestovali naši komisári 3211 slovenských a zahraničných pretekárov, v 64 prípadoch s pozitívnym výsledkom. Slovenských športovcov (doma či v zahraničí) prichytili 35-krát, čo je veľmi priaznivý výsledok, ktorý ctí tiež osvetu antidopingového výboru. Najviac prípadov zaznamenali kulturisti (15), ale K. Ferienčík poznamenal: „Napriek tomu máme s nimi dobré skúsenosti, lebo ide o dopingovo veľmi rizikový šport. Toto číslo je v porovnaní so svetom zanedbateľné.“ Štyri pozitívne nálezy zaznamenali u cyklistov, po dva u atlétov a plavcov. V ostatných športoch – pretláčaní rukou, hokeji, zápasení, džude, silovom trojboji, rýchlostnej kanoistike, veslovaní, vzpieraní, volejbale, basketbale, fitness a dostihoch – po jednom.
PETER FUKATSCH
