FOTO – ARCHÍV
ŠPORTOVÉ UDALOSTI A MÍĽNIKYRocky Marciano už sotva dýchal. Dvadsaťtriročný Američan s talianskymi koreňmi fajčil dve škatuľky cameliek denne a rád ich splachoval pivom. Nečudo, že v štrnásty aprílový deň roku 1946 so skúseným čiernym pästiarom Henrym Lesterom pri svojej premiére medzi povrazmi mlel v treťom kole z posledného.
Lester v Hibernians Hall v Brocktone šikovne využíval Rockyho únavu a zasadzoval mu úder za úderom. Až to Marciano nevydržal a zakázaným úderom do slabín poslal súpera na zem. Odmenou mu bol ohlušujúci piskot haly a automatická diskvalifikácia. Na 30-dolárovú odmenu za víťazstvo (tri razy viac ako pred nástupom na vojnu zarábal v obuvníckej fabrike) mohol zabudnúť.
V živote Rockyho to bola jediná diskvalifikácia. Poranené články prstov mu o pár mesiacov neskôr znemožnili dočkať sa prvého veľkého triumfu (vo finále amatérskeho šampionátu prehral na body s De Angelisom), po vstupe do profesionálneho sveta boxu však kráčal od víťazstva k víťazstvu. Od marca 1947 do septembra 1955 vyhral v profesionálnom ringu 49 súbojov, čím sa nezmazateľne zapísal do histórie tohto chlapského športu. Dodnes jeho sériu žiadny z nasledovníkov neprekonal.
Sedem míľ v ťažkých topánkach
Rocky vedel, že ak chce byť najlepší, musí od základov zmeniť životný štýl. Podobný piskot ako pri premiére s Lesterom už nechcel zažiť, ale box mu zachutil. Reči krajanov z Brocktonu, že do druhého kola boxoval naozaj sympaticky, mu psychicky rovnako pomohli.
Vrátil sa na základňu vo Fort Lewis, kde si odsluhoval vojenskú službu, s predsavzatím, že cigaretám i veľkým dávkam alkoholu je koniec. A keď ho v lete 1946 prepustili ako vojnového veterána s 20 dolármi na týždeň, kým si nenájde prácu, šiel za známym trénerom Alliem Colombom, aby mu pomohol na ceste medzi profesionálov.
Nevzdával sa ani svojej druhej lásky bejzbalu (hrával za tím Taunton Lumber), no cítil, že s pästiarskymi rukavicami má väčšiu šancu preraziť. Colombo ho nešetril, denne musel okrem pravidelného udierania do naplneného vreca behať v okolitom parku sedem míľ s ťažkými topánkami na nohách. „Bola to neskutočná drina, ale i kľúč k odolným nohám, ktoré mi neskôr vo vypätých okamihoch veľmi pomohli,“ priznal Marciano.
Čoskoro sa stal nielen v Brocktone, ale i v celej Amerike uznávaným boxerom, z ktorého úderov šiel strach. Mnohí priaznivci boxu hovorili, že keď Rocky správne trafil, bolo takmer vidieť, ako zo súpera uniká para a energia. Rocky totiž „makal“ úplne na doraz, jednou z jeho tréningových metód bolo napríklad aj udieranie pod vodou.
Po 37 víťazstvách na trón
Historická chvíľa pre Marcianov sen prišla po 37 víťazstvách – 23. septembra 1952. Rockyho po víťaznom súboji s Joom Walcottom z New Jersey dekorovali titulom profesionálneho majstra sveta. A svoj titul borec, ktorý 90 percent súbojov vyhral k. o. systémom, dokázal šesť ráz obhájiť. S Walcottom začal zle, v prvom kole ho jeden z jeho úderov prikoval na podlahu haly, no s pribúdajúcimi kolami začal získavať prevahu a v trinástom definitívne zložil súpera on.
„Bolo to veľké víťazstvo, ale najradšej aj tak spomínam na súboj s Joom Louisom. Bol to totiž môj detský idol a dlho som sa v ringu nevedel na boj vôbec sústrediť. Pamätám si, že po konci súboja mnohým divákom v hale stekali po lícach slzy,“ priznal raz Marciano.
Začínal ako zametač
O existencii boxu Marciano v detstve dlho ani nechyroval. Narodil sa 1. septembra 1923 v rodine talianskych prisťahovalcov ako Rocco Marchegiano. Jeho život sa mohol skončiť už po osemnástich mesiacoch, zo silného zápalu pľúc sa však dostal bez vážneho zdravotného poškodenia.
Už od prvých rôčkov rád spoznával svoje limity, no najviac ho to tiahlo k bejzbalu. Jeho ďaleké a presné hody boli účinným receptom na súpera, no Rocky bol pomalý. Keď ako 15-ročný začal chodiť na Brockton High School, myslel si, že z neho bude hviezda, no z tamojšieho tímu ho napokon vydurili. Rockyho sklamanie bolo také silné, že zo školy vystúpil a začal pomáhať otcovi v obuvníckej fabrike. Jeho prvým pracovným umiestnením bol zametač podlahy.
Po krachu fabriky v roku 1940 si otec i syn Marchegianovci museli nájsť novú robotu. Rocky chcel byť šoférom, no ani na druhý pokus nezískal vodičské oprávnenie, a tak sa dal najať ako závozník v uhoľných baniach za 10 dolárov na týždeň. Prach a špina, s ktorou dennodenne prichádzal do styku, mu však privodili alergiu, a tak sa vrátil k otcovi, ktorý si medzitým našiel opäť obuvnícku prácu. Ale v menšej fabrike a za nižší plat.
Ťažké časy ukončil až povolávací rozkaz. Na základni vo Fort Lewis si Rocky uvedomil, že s obuvníkom to ďaleko nedotiahne. A keďže boxerské duely vo voľných chvíľach mu šli nad očakávanie dobre, bolo o životnej dráhe rozhodnuté.
Smrť našiel v lietadle
Rockymu mnohí pre jeho nezvládnuteľnú povahu prorokovali, že ostane sám. Dokázal sa však oženiť. Jeho vyvolenou sa stala Barbara Cousinsová. Príťažlivý Marcianov osud neušiel ani pozornosti filmárov, celovečerný film Rocky v hlavnej úlohe so Sylvestrom Stallonom sa po uvedení do kín stal ozajstným trhákom.
Rocky sa ho však nedožil. Zomrel pri leteckom nešťastí 31. augusta 1969. V srdciach obyvateľov Brocktonu žije dodnes. A jeho úspechy pripomína v meste aj jeho pamätná izba, ktorú okrem množstva novinových výstrižkov, fotiek a štatistík krášlia aj topánky a boxerské rukavice, ktorými v onen septembrový deň pred päťdesiatimi rokmi poslal k zemi Joa Walcotta.
RASTISLAV HRÍBIK
