Steven Spielberg (vľavo) a Tom Cruise.
FOTO - ČTK
Do slovenských kín dnes prichádza najnovší film Stevena Spielberga Minority Report s Tomom Cruisom v hlavnej úloheV roku 2054 už policajti nebudú prenasledovať vrahov, ale tých, čo budú mať vražedný zámer. Steven Spielberg inscenuje svet, v ktorom sa napĺňa prevencia zločinnosti v doslovnom zmysle, pomocou perfektne fungujúceho systému.
Elektronický dirigent
Myšlienka predchádza čin. Ale ako ju zachytiť? Nie prerieknutiami alebo omylmi. V roku 2054 ju vedia zachytiť priamo v hlave nadzmyslovo nadané bytosti, takzvaní PreKrim. Prevŕtajú svojím jasnovideckým röntgenom potenciálneho vraha skrz-naskrz. Obrazy ich túžob sa telepaticky prenesené elektronicky premietnu na obrazovku.
Bystrý detektív John Anderton (Tom Cruise) potom vízie elektronickou rukavicou ako dirigent dirigentskou paličkou usporiada do obrazov, a tak zo zlomkov telepaticky sprostredkovanej skutočnosti zloží obrazy, ktoré mu povedia, kde sa vo Washingtone má stať najbližšia vražda. Potom so zvláštnou jednotkou PreKrim vyrazí na miesto potenciálneho činu. Kandidáta na vraha zneškodnia, odvedú v putách a zalejú do kybernetickej rakvy, z ktorej niet úniku.
Čie sprisahanie?
To, že aj za nádherný nový svet bez vrážd sa niečo platí, John Anderton zistí, až keď sám dostane nálepku vraha. Do jeho údajnej vraždy zostáva 36 hodín. Anderton vetrí sprisahanie, ale čie? Celý Washington uctieva telepatov ako svätcov, lebo odkedy vo svojom „chráme“ čítajú myšlienky, v meste prestali vraždy. Lenže ako mohli urobiť vraha z neho, keď on vie, že vrahom nie je?
John Anderton vyhľadá pomoc u priateľa politika Lamara Burgessa - hrá ho filmová legenda Max von Sydow - ktorý chce preventívne komando rozšíriť aj mimo Washingtonu a zaviesť systém po celej Amerike.
Užitočnú stopu mu však ukáže Hineman (Lois Smith), vedkyňa na dôchodku, ktorá svojho času pracovala na vývoji genetického kódu Pre-Cogsov. Došlo totiž k vražde, ktorú si PreKrim nevšimli. Že by boli predsa len omylní? Tajnú Minority Report má Anderton vyniesť z „chrámu“ preventívnej polície. Aby sa mohol podujať na nemožné, dá si vyoperovať očné buľvy a vsadiť cudzie, aby ho všadeprítomné očné skenery nespoznali.
Dobrá sci-fi je spoločenská sci-fi
Veľmajster Steven Spielberg začal úvahy o tomto námete tým, že usporiadal konferenciu hyperodborníkov, ktorí mu mali pomôcť vidieť budúcnosť čo najrealistickejšie. Svoje vízie tu rozvíjal napríklad John Underkoffler, jedna z veľkých kapacít slávneho MIT.
Vo filme vidíme vertikálne autá, reklamné plagáty, ktoré oslovujú ľudí menom, denníky, ktorých titulky sa automaticky menia s breaking-news udalosťami. „Philipa K. Dicka, autora námetu k filmu Minority Report, zaujímali dôsledky technológie a vedy odjakživa,“ povedal John Underkoffler. „Dickovi bolo jasné, že dobrá sci-fi je vždy spoločenská sci-fi. Technológia je obraz či ozvena toho, čo sa odohráva v spoločnosti. Dicka zaujímalo, ako technika mení ľudí.“
