Demonštrujúca Ukrajinka prechádza popri policajnej zábrane.
FOTO - REUTERS
KYJEV - Ukrajinský prezident Leonid Kučma včera odmietol vyhovieť požiadavkám predstaviteľov štyroch opozičných parlamentných frakcií na predčasné odstúpenie z postu hlavy štátu a vypísanie prezidentských volieb. Podľa jedného z vodcov opozície Petra Symonenka tak urobil napriek tomu, že mu ponúkli niekoľko dní na rozmyslenie.
Opoziční poslanci si vynútili prijatie u prezidenta po noci strávenej v jeho úrade a vyhlásení hladovky. Odovzdali mu rezolúciu mnohotisícového mítingu z minulého týždňa, ktorá žiada jeho odstúpenie na základe viacerých podozrení z korupcie a nedodržiavania demokratických pravidiel. Kučma sa stretol so šéfkou opozičného Bloku Julijou Tymošenkovou, predsedom komunistov Petrom Symonenkom a socialistov Oleksandrom Morozom, ako aj s poslancom z Našej Ukrajiny Jurijom Orobcom. Urobil tak napriek tomu, že ešte v utorok odmietol predstaviteľov opozície prijať s tvrdením, že nebude hovoriť o žiadnych ultimátach. Rozhovory s prezidentom preto poslanci pokladajú za úspech a očakávajú ich pokračovanie. Sľubujú si od nich ďalšie ústupky, pretože, ako povedala Tymošenková, „Leonid Kučma je veľmi vystrašený“. S jej optimizmom sa stotožňuje aj líder socialistov Moroz: „Kučma povedal, že je kategoricky proti našim požiadavkám. Ešte včera sa však s nami odmietol stretnúť, ale dnes sme s ním už hovorili. To znamená, že sa čokoľvek môže zmeniť.“
Opozícia mieni pokračovať vo svojej akcii „Povstaň, Ukrajina“ za odstúpenie Kučmu vyvíjaním psychologického nátlaku na prezidenta. Chce pritom využiť situáciu v krajine, ako aj v zahraničí v spojitosti s obvineniami Ukrajiny z predaja radarových protileteckých systémov Koľčuha do Iraku. To vzniklo na základe vyjadrenia ministerstva zahraničia USA z utorka, že má nesporný dôkaz o Kučmovom osobnom schválení ich predaja.
Kučma včera súhlasil s prerokovaním tejto otázky v parlamente. Predseda snemovne Vladimír Lytvyn už dokonca navrhol vytvorenie zvláštnej komisie, ktorá by mala správy o predaji prešetriť. Komisia by mala byť zložená z poslancov, predstaviteľov bezpečnosti a zástupcov ministerstva zahraničných vecí. „Musíme preveriť túto skutočnosť. Neexistujú žiadne oficiálne informácie, iba úvahy z tlače,“ povedal Lytvyn.
(mm, reuters, tasr)
