FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
ť Slovenska.
Na jednom z posledných verejných vystúpení ste použili slová „moje nešťastné ministrovanie“. Znamená to, že tu nie ste spokojný a tešíte späť do NBS?
„Používam skôr slovo „miništrovanie“, pretože som kedysi miništroval. Ale ministrovanie je tomu veľmi podobné, tiež robíte službu preto, aby čosi mohlo fungovať. A nešťastné je z hľadiska ľudského, z hľadiska záťaže a straty rodiny na istý čas. Hoci to niečo človeku dá, nie je to toľko, koľko by získal vo vyslovene odbornej práci. Je to teda také malé ľudské nešťastie.“
Prečo ste to teda zobrali?
„Vznikla situácia, keď bolo treba vystriedať Brigitu Schmögnerovú a ona sama ma odporúčala. Dovtedy som sa v SDĽ vyjadroval k veciam z ekonomickej a sociálnej oblasti. Odrazu som sa ocitol v situácii, keď som mal prestať rozprávať, ale začať to robiť.“
Krátko po nástupe ste podpísali materiál o rizikách štátneho rozpočtu, ktorý dosť otriasol ekonomickým sebavedomím štátu. Nemali ste z toho politický problém?
„Problémy som z toho nemal. Podstatná časť rizík pochádzala z toho, že sa do príjmovej časti rozpočtu zahrnuli príjmy, ktorých získanie bolo sporné a nereálne odhadnuté. K rizikám na strane výdavkov som povedal, že budú, hoci Medzinárodný menový fond povedal, že nebudú až také veľké. Časť rizík sa odstránila tým, že sa lepšie vyvíjajú daňové príjmy.“
Bolo vaše ministrovanie politicky jednoduchšie ako pôsobenie Brigity Schmögnerovej?
„Chcem povedať, že je potrebné oceniť úlohy ministerky Schmögnerovej v roku 1999, keď bolo treba čeliť na dennej báze riziku vzniku finančnej krízy. Konflikty, ktoré musela riešiť, a tlaky, ktorým musela odolávať, asi boli zložitejšie, ako som skúsil ja.“
Jej fungovanie bolo poznačené určitým antagonizmom s vicepremiérom Miklošom. Ako ste s ním vychádzali vy?
„Vcelku dobre. Viackrát som si uvedomoval dôležitosť jeho podpory, pretože s ňou išla podpora ôsmich ministrov za SDKÚ. V situáciách, keď bolo treba čeliť tlakom na použitie peňazí z rozpočtu, tu tá podpora bola. Ale bola aj pri opatreniach systémového charakteru. Teda nebola medzi nami až taká veľká vzdialenosť. Ekonomika totiž nie je až tak veľmi ľavicová alebo pravicová. Jediný prípad, keď sa prejavil rozdiel v našich názoroch, bolo rozhodovanie o európskom zákonníku sociálneho zabezpečenia alebo o minimálnej mzde. Dodnes som presvedčený, že pozícia, ktorú zaujali pravicoví ministri, bola skôr ideologická než vecná.“
Keď hovoríme o pragmatizme, nemáte pocit, že práve vaša strana bola oveľa viac populistická než pragmatická?
„Populizmus na Slovensku ide naprieč politickým spektrom. Všetky strany v parlamente sú populistické. Stačí sa pozrieť na tohtoročné hlasovania v parlamente a rôzne iniciatívy aj strán konzervatívnych a pravicových. Tie návrhy často nemajú nič spoločné s ekonomickým efektom, sú to len populistické výkriky do tmy. Musím teda odmietnuť delenie na ľavicový populizmus a pravicový pragmatizmus.
Ale pokiaľ ide o SDĽ, netajím sa tým, že som v strane vystupoval s kritickým postojom. Napríklad považujem za nešťastné, keď sa strana profilovala ako nepriateľská k podnikateľom. Ja som presadzoval skôr takú politiku, keď podnikateľ a podnikanie je spojencom na dosahovanie sociálnych cieľov. Ale otvorene poviem, že v strane sa zabudlo niekoľko ľudí, ktorí nepochopili, že triedny boj sa skončil. Takisto niektorí nepochopili, že je dobré podporiť podnikanie, aby sa podporila zamestnanosť.“
SDĽ takmer zásadne vystupovala proti znižovaniu daní a naopak, presadzovala opatrenia, ktoré by donútili štát pýtať vyššie dane. Nie sú práve dane vhodným spôsobom podpory podnikania?
„Sú vtedy, keď zdroje, ktoré sa uvoľnia znížením daní, sa použijú na ekonomický rozvoj. U nás to tak nie je. Veľká časť uvoľnených zdrojov, ktoré zostali podnikateľom, neskončila v rozvoji podnikania, ale v neadekvátne vysokej životnej úrovni, spotrebe a v neefektívnom podnikaní. Jednoducho boli ako psy odviazané z reťaze a hnali sa za luxusom. Takže som ochotný podporiť podnikanie znížením nákladov podnikania, ale chcem mať istotu, že to bude využité naozaj na podnikanie.“
Nemyslíte si, že to podnikateľov naučí čas a konkurencia?
„Ešte stále je veľký priestor a mäkká vata v podnikaní, ktorá umožňuje, aby prežívali aj neschopní podnikatelia, ktorí podnikanie nechápu ako rehoľu. Stále sú možnosti získavať zdroje mäkkým spôsobom a neefektívne ich použiť. Vyplýva to z toho, že elementárne prehrešky proti pravidlám zostávajú nepotrestané, inak povedané podniká sa z ukradnutých prostriedkov. Samozrejme, nie všetci podnikatelia sú rovnakí. Musí byť jasné, že aj nám v SDĽ záleží na rozvoji a sme ochotní preto obetovať dočasne aj životnú úroveň ľudí. Ale nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa obetovala životná úroveň a rozvoj nikde.“
Ako vidíte povolebnú ekonomickú budúcnosť?
„Veľmi dobre. Napriek tomu, že keď teraz robíme na rozpočte na rok 2003, musím povedať, že vrátiť rozpočet k zmysluplnosti je ťažké. V tom, ktorý pripravujeme, nebudú žiadne bubliny, nijaké miliardové položky ako v tohtoročnom rozpočte, ktoré sa nerealizujú. To ale znamená nutnosť na výdavkovej strane veľakrát povedať ‚nie‘. Ľudia sa neradi rozhodujú a bude ťažké presadiť to vo vláde. Zmysluplný rozpočet je taký, kde sa podstatne ušetrí na štátnej a verejnej správe, na krajských a okresných úradoch. Ak tam nedôjde k tlaku, tak všetky reči o tom, ako sa to zreformuje, sú bublina. Bez toho, aby sa tam jednoducho peniaze nedali, to nepôjde. Dá sa to urobiť jedine tak, že krajom a okresom sa dá polovica peňazí z tohtoročného rozpočtu. Bez takéhoto anonymného rozhodnutia to nepôjde. Tak by sa mala redukovať aj štátna správa - nedať jej peniaze. Je naša zodpovednosť navrhnúť rozpočet s takýmito reštrikciami.“
Je tri dni pred voľbami. Ako odhadujete volebný výsledok SDĽ? (Poznámka redakcie: rozhovor vznikal 17. septembra.)
„Zapojil som sa do volebnej agitácie a nerobil by som to, keby som neveril, že sa dostaneme do parlamentu. To by som sa radšej venoval práci na ministerstve.“
