Bulhar Armen Nazarian (v pokľaku) vo finálovom súboji s Poliakom Wlodzimierzom Zawadzkým počas finále do 60 kg na MS v gréckorímskom zápasení v Moskve. Nazarian získal zlatú medailu. FOTO - REUTERS
m z vlaňajších majstrovstiev sveta. Dvadsaťšesťročný borec trenčianskej Dukly však pri svojom piatom štarte medzi elitou myslel na medailu. „Po tohtoročnom zlate z akademických majstrovstiev sveta v Edmontone som si uvedomil, že výkonnosť na medailu už mám. A aj sebadôvera mi výrazne stúpla,“ netajil ambície Meduna. „V individuálnych športoch sa na Slovensku aj tak počítajú iba medaily. Inak sa ani zápasenie väčšej pozornosti nedočká.“
Meduna svoje ciele za prehnané nepovažuje. „Je pravda, že okrem mňa a kolegu z trenčianskej Dukly Bátkyho v domácich podmienkach konkurenciu nemáme, za nami je veľká diera, ale už sme obaja skúsení a vyzápasení v zahraničí, a tak úvahy o stupni víťazov nie sú nereálne,“ myslí si Roman, druhý z tohtoročnej Veľkej ceny Česka a štvrtý na Veľkej cene Nemecka.
Niektorý z kovov si študent 2. ročníka Právnickej fakulty v Bratislave mohol doniesť už z Moskvy. Súboje v skupine hmotnosti do 96 kg začal totiž ideálne. V prvom kole nedal šancu Lotyšovi Kostinsovi a v druhom po predĺžení rozosmutnil Maďara Kalu. „Zdolal ho po prvý raz v živote a konečne som mal pocit, že dokázal zúročiť našu tréningovú prácu,“ chválil ho reprezentačný tréner Zdeno Chára. Vo štvrťfinále čakal zdolateľný Kubánec Ernesto Peňa, no Roman prehral 3:7 a bolo po nádejach. Z. Chára: „Keby bol dodržal stanovené pokyny, bol by ho urobil.“ Aj Meduna vedel, že prepásol jednu z veľkých šancí. „Ušiel mi hneď na začiatku. Neubránil som sa jednému z jeho chvatov, bolo 0:4 a už sa to potom ťažko doháňalo.“
Semifinálovým bojom sa Roman v hale CSKA prizeral už len z hľadiska. A po finálovom triumfe Turka Özala mu bolo ešte ťažšie. „Na posledných majstrovstvách Európy, kde som skončil štvrtý, som ho totiž porazil. Dvojnásobná škoda. Zápasenie je však nevyspytateľný šport. Na jednom šampionáte súpera hladko zdoláte, na druhom sa zasa teší on. O to viac si myslím, že pri ideálnej konštelácii by sa mi alebo Atillovi (Bátkymu - pozn. red.) mohol podariť veľký výsledok,“ nestráca nádej náš reprezentant. Motiváciou byť medzi najlepšími je, samozrejme, aj olympiáda. Cesta do Atén 2004 vedie totiž cez umiestnenie do tretieho miesta na ME a šiesteho na MS.
Meduna je synom bývalého reprezentačného trénera Jaroslava Medunu a práve otec ho pritiahol k zápaseniu. „A dodnes to neľutujem, len keby to finančne stačilo na živobytie.“ Na meditácie nad premárnenou šancou tesne po návrate Roman veľa času nemal, včera už v Bratislave sedel na skúške zo štátneho práva.
Druhý náš zástupca Atilla Bátky sa zo skupiny v hmotnosti do 84 kg neprebil a vo výsledkovej listine ho klasifikovali až na 16. mieste. „Atilla mal veľmi blízko k postupu, no v rozhodujúcom súboji v predĺžení výsledok neudržal. Hoci výkonnostný rast je u neho badateľný, mal pred súpermi zbytočný rešpekt a trochu mu v závere chýbala kondícia. Pri väčšej agresivite sa aj on mohol dostať do vyraďovacích bojov,“ zhodnotil jeho vystúpenie Z. Chára. Aj preto bol z vystúpenia našej dvojice len čiastočne spokojný.
Ďalšia skúška umenia na žinenke čaká dvojicu Bátky - Meduna o mesiac v estónskom Talinne: MS spriatelených armád. Bátky na nich bude obhajovať titul.
RASTISLAV HRÍBIK
