FOTO - PAVEL HROCH
„Kam jen zmizely ty kavárny, přemýšlím často, když se toulám Prahou - kavárny, v nichž člověk mohl nad šálkem černé kávy půl dne nebo třeba celý diskutovat a kout plány, leccos se dozvědět, pozorovat zajímavé lidi, někdy se s nimi i seznámit, spřátelit, nebo dokonce najít velkou lásku. A protože už tahle útočiště dávných let neexistují, spřádám teď ráda jeden velmi osobní pražský sen,“ píše vo svojej najznámejšej knihe Kavárna nad Prahou LENKA REINEROVÁ. Pani označovaná za poslednú po nemecky píšucu pražskú spisovateľku. Postavami ňou spriadaného sna sú napríklad Franz Kafka, Max Brod, Jaroslav Foglar, Egon Erwin Kisch či Václav Havel.
Bratislavská prezentácia tejto knižky z vydavateľstva Labyrint sa začne zajtra najskôr o 17.00 h autogramiádou v kníhkupectve Ex libris a pokračuje o dve hodiny neskôr v neďalekom Klube Čierny havran na Bielej ulici, kde osemdesiatšesťročná autorka exkluzívne predstaví aj ukážky z pripravovanej knihy Všechny barvy slunce a noci. „Text je čerstvo preložený z môjho nemeckého originálu a doteraz som z neho nikde nič nečítala. Som rada, že mám príležitosť niečo osobne predstaviť práve slovenským čitateľom,“ povedala pre SME Lenka Reinerová, ktorej hosťom bude herečka Zuzana Kronerová.
Schudla po česky i slovensky
Pripravovaná kniha je inšpirovaná životnými osudmi autorky, čo je spolu s jej spisovateľským kumštom dostatočný dôvod netrpezlivého čakania na najnovší Reinerovej titul. V živote pražskej rodáčky (1916) sa toho udialo naozaj veľa a zďaleka nie vždy radostného. Pre židovský pôvod a politickú orientáciu v roku 1939 emigrovala cez Francúzsko a Maroko do Mexika, kde pôsobila na veľvyslanectve československej exilovej vlády. Vojna ju pripravila o všetkých príbuzných.
Po roku 1945 žila s manželom, juhoslovanským lekárom a spisovateľom Theodorom Balkom tri roky v Belehrade, kde sa posledný raz stretla s Vladimírom Clementisom. „Nikdy na to nezabudnem. Len čo ma uvidel, roztiahol ruky a veselo zvolal: Lenka, ako si nám schudla. Predstavte si, že tak v slovenčine, ako aj v češtine to bola vtedy pravda.“
V päťdesiatych rokoch poznala údel politického štvanca v pražskej ruzynskej väznici a v normalizačnom období nasledoval zákaz publikovania.
Trpezlivý Karvaš
Medzitým pôsobila v časopise Im Herzen Europas, kde okrem iného uverejnila vôbec prvý nemecký preklad textov Václava Havla. „Práve v tom čase som mnohokrát navštívila Slovensko. Pravidelne som cestovala vlakom do Bratislavy a do Martina na divadelné premiéry. Pamätám sa na premiéru jednej hry od Petra Karvaša. Začiatok sa vtedy oneskoril. Autor totiž čakal a dierou v opone pozoroval, či sme už s mojou kolegyňou z tej Prahy konečne dorazili.“
Držiteľka Schillerovho prsteňa, udeľovaného za zásluhy o nemecký jazyk a literatúru, i vysokého českého štátneho vyznamenania za celoživotné dielo príde na Slovensko zhruba po dvadsiatich rokoch. „Naposledy to bolo začiatkom osemdesiatych rokov, keď som sem chodievala ako tlmočníčka. Raz som dokonca tlmočila na nejakej medzinárodnej stomatologickej konferencii v Dolnom Kubíne. A keď už som tam vtedy bola, musela som sa, samozrejme, na miestnom cintoríne pokloniť pri Hviezdoslavovom hrobe. Spomínam si, že som sa zastavila aj pri hrobe básnika Thea H. Florina. On bol začiatkom vojny popri mnohých ďalších osobnostiach stálym hosťom nášho parížskeho Maison de la culture.“
Lenka Reinerová dodnes ľutuje rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov. „Mám pocit, že patríme k sebe, a tajne som dúfala, že sa nájde nejaké riešenie, aby sme zostali spolu. A viete, že sa každý deň na kúsok niečoho slovenského dívam? Na stene vedľa knižnice visí obraz Imra Weinera-Kráľa. Poznali sme sa už v odboji vo Francúzsku a venoval mi ho po skončení svojej pražskej výstavy.“
JOACHIM DVOŘÁK
ALEXANDER BALOGH
