LONDÝN - Irak predstavuje vážnu a aktuálnu hrozbu aj pre juhoeurópske krajiny. Má chemické a biologické zbrane a ich nosiče, ktorými ohrozuje Turecko, Cyprus či Saudskú Arábiu. Pracuje na jadrových zbraniach a nosičoch, ktoré by ich dokázali dopraviť až do Grécka, na juh Ruska či juhovýchod Ukrajiny.
Uviedla to britská vláda v obsiahlom dokumente, ktorý včera o irackom zbrojnom programe zverejnila v Londýne. V Bagdade na tieto tvrdenia vzápätí reagoval iracký minister kultúry Hamíd Júsuf Hammadí vyhlásením, že britský dokument sa nezakladá na dôkazoch. Prvé reakcie britských expertov zdôrazňujú, že dokument je presvedčivý a obsahuje aj niektoré nové informácie, aj keď väčšina je známa už dlho.
Britský premiér Tony Blair v prejave pred parlamentom vyzval na „skutočné“ začatie príprav na vojenský zásah proti Iraku v prípade, že „zlyhá diplomacia“. „Naším cieľom je odzbrojenie (Iraku), pretože vojenský konflikt nikto nechce.“ O dokument bol taký záujem, že prestali fungovať všetky tri internetové servery britskej vlády, kde bol vystavený. „Vôbec nepochybujeme o tom, že hrozba je vážna a aktuálna,“ napísal v úvode dokumentu Tony Blair. Premiér dodáva, že treba túto hrozbu zastaviť.
V dokumente sa uvádza, že Irak môže niektoré zo svojich zbraní hromadného ničenia použiť do 45 minút po vydaní rozkazu. Snažil sa obstarať si významné množstvo uránu z Afriky napriek tomu, že nemá žiadny mierový jadrový program. Možno o rok až dva bude schopný vyrobiť vlastnú jadrovú zbraň. Aktívne sa pripravuje na to, aby skryl dôkazy o svojom vojenskom programe pred inšpektormi, na čo zrejme využíva aj prezidentské areály.
Ponechal si 20 rakiet s doletom 650 kilometrov, ktoré mal podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady zničiť hneď po prehranej vojne v Kuvajte. Vybudoval nové skúšobné zariadenia na raketové motory pre rakety dlhého doletu (fotografia je v dokumente). Irak vyvinul mobilné vojenské laboratóriá.
V dokumente je aj fotografia vojenského lietadla L-29 Delfín vyrábaného v bývalom Československu. V texte pod snímkou sa uvádza, že britská vláda vie zo svojich výzvedných zdrojov, že Irak sa snaží toto výcvikové lietadlo premeniť na diaľkovo ovládaný nosič chemických či biologických zbraní.
Čína vyhlásila, že je ochotná zvážiť prijatie novej rezolúcie Spojených štátov a Británie o použití sily v Iraku, ak Bagdad nebude rešpektovať požiadavku zbrojných inšpekcií. Ruský minister zahraničia Igor Ivanov, naopak, zopakoval tvrdenie Moskvy, že nie je treba, aby OSN schvaľovala novú rezolúciu o Iraku, ktorá by prinútila túto krajinu k odzbrojeniu.
Demokratickí poslanci z rozpočtového výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu predložili správu, podľa ktorej by vojna s Irakom stála desiatky miliárd a v najhoršom prípade až 200 miliárd dolárov. (čtk)
