Fungovanie i výsledky širokej koalície však boli výrazne poznačené jej pravicovo-ľavicovým štiepením. Podstatné názorové odlišnosti medzi stranami, akými boli SDĽ a SOP, a stranami ako SDK či SDKÚ, SMK a KDH, mali silný brzdiaci a deformujúci vplyv na reformné kroky. Dlhé odkladanie nevyhnutných ekonomických opatrení a zmrzačenie reformy verejnej správy môžu slúžiť ako učebnicové príklady, k čomu dochádza, ak sú na spoluvládnutie odsúdené politické subjekty, ktoré sa od seba príliš odlišujú. Hlasovanie, ktorým predseda ľavicovej vládnej strany vyjadril nedôveru premiérovi a predsedovi pravicovej vládnej strany, zostane asi navždy neprekonateľným vrcholom koaličnej spolupráce na Slovensku.

Vytvorenie vládnej koalície, odstraňujúce pravicovo-ľavicový konflikt v najvyššom orgáne výkonnej moci, ktoré je možné po týchto voľbách, by malo dva podstatné následky.

Na nevyhnutné minimum by znížilo parlamentnú podporu kabinetu, čím sa podstatne zvýšia nároky na činnosť vládnych poslancov v Národnej rade.

Vládne strany, ktoré vytvoria programový kabinet bez ľavice a iných prímesí, stratia možnosť, aby svoju nerozhodnosť, nedôslednosť, nekoncepčnosť či akúkoľvek inú nedostatočnosť ospravedlňovali vnútornými spormi vyplývajúcimi z politickej rozdielnosti partnerov.

Už pred štyrmi rokmi publicista Milan Šútovec napísal, že vládne strany majú šancu všetkým ukázať, ako sa to robí. Teraz túto šancu dostali od voliča strany od stredu napravo. Závisí len od nich, či to bude šanca posledná.