FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Výhoda dnešných vzdelávacích štandardov je v tom, že ku každej učebnej látke poskytujú modelové úlohy a dokonca aj návod, ako majú žiaci učivo zvládnuť. Rodičia si teda pomocou nich môžu overiť, či dieťa dostatočne pochopilo a zvládlo základné učivo, a nemusia ho zbytočne skúšať zo všetkého, na čo v učebnici natrafia.
Rodičia však štandardy nevedia používať – často aj preto, že o nich mnohí doteraz ani nepočuli.
Odborníci vidia zásadný problém v tom, že štandardy nie sú dostupné verejnosti. V Čechách si napríklad môžete v kníhkupectvách kúpiť akúkoľvek učebnicu, osnovy alebo štandardy. U nás to možné nie je. K učebným osnovám či vzdelávacím štandardom sa rodičia môžu dostať cez internetovú stránku ministerstva školstva (www.education.gov.sk, sekcia základných a stredných škôl) či Štátneho pedagogického ústavu. Tieto dokumenty sú aj na každej škole a na požiadanie by ich mali rodičom poskytnúť.
Viacerých rodičov sme sa spýtali: Viete, čo sú to štandardy a na čo slúžia? Používate, alebo ich budete používať pri kontrole vedomostí vášho dieťaťa?
NATAŠA NEMČOVÁ, Bratislava, matka deviataka a piataka: „Neviem a myslím, že rodičia to ani nemajú odkiaľ vedieť. A či ich budem používať? Keď sa k nim dostanem a prezriem si ich, uvidím, či sa v tom dá zorientovať. Vedomosti detí zatiaľ kontrolujem podľa toho, čo som sa asi v tom veku učila ja. Ale myslím, že sa v škole vôbec neučia vidieť veci v kontexte. Učitelia by mohli viac využívať napríklad náučné filmy v televízii na to, aby si deti uvedomili súvislosti školských vedomostí s reálnym životom.“
ANNA RÉVAYOVÁ, Trenčín, matka šiestačky a prváka: „V živote som o niečom takom nepočula. Na čo slúžia? (Po bližšom vysvetlení pokračuje). Vyzerá to zaujímavo. Ak by som mala tú možnosť, chcela by som štandardy vidieť a potom by som sa vám k tomu bližšie vyjadrila.“
JOZEF POSLEDNÝ, Nitra, otec tretiačky a šiestaka: „Myslím, že si viem predstaviť, čo by deti mali vedieť, čo sa im skutočne v živote zíde. Niekedy od nich v škole vyžadujú skutočne nepodstatné veci. Nie som proti tomu, aby sa dozvedali aj zaujímavosti, ale myslím, že je nezmysel, aby ich z toho aj skúšali. Aj tak im väčšina tých vecí z hlavy vyfučí. Možno by bolo dobré, keby sa učitelia museli držať nejakých štandardných požiadaviek a nestavať deťom latku podľa svojich predstáv.“
IVETA PIVOVARČIOVÁ, Senec, matka deviataka a prváčky: „Podľa toho, aké štandardy, tých je veľa. (Vysvetľujeme, že vedomostné). Tak tie nepoužívam, ani o nich neviem. Veď na to mám učebnicu. Podľa nej viem povedať, či dieťa ovláda učivo, alebo nie. Ale inak ten štandard nemusí byť zlá vec. Ja ako chemička používam štandardy bežne pri práci. Jednoducho robím pokus dovtedy, až kým nesplním predpísaný štandard. Vtedy som si istá, že je všetko na sto percent v poriadku. Zrejme to bude podobné i v školstve.“
MARIÁN KLVANEC, Banská Bystrica, otec tretiačky a druháčky: „Neviem, ani sa o to nezaujímam. Školské veci má na starosti moja manželka, tá má totiž na rozdiel odo mňa vysokú školu (smiech).“
ZUZANA KÚSKOVÁ, Trnava, matka prváka a druháčky: „Nič mi to nehovorí. (Po krátkom vysvetlení.) Neviem takto narýchlo posúdiť, či by som ich využívala. Vyzerá to dobre, zaujímavo, ale možno by sa pri bližšom pohľade vyskytli problémy. Keby to skutočne fungovalo tak, ako to opisujete, bolo by to dobré. Ale ktovie ako by to bolo, keď každý učiteľ má svoje požiadavky a nároky a každá škola je trošku iná. Dávam skôr prednosť rozhovoru s učiteľom a orientujem sa podľa toho, čo mi povedia na rodičovskom združení. Ale moje deti sú ešte malé a je dosť jasné, že sa majú naučiť čítať, písať a počítať.“
(gal, sr)
