„Pokiaľ ide o ašpirácie tam sú všetky vlády proeurópske. Tu by som ťažko povedal poradie 1 až 4. Pokiaľ ide o skutočné možnosti krajín, tak si myslím, že Slovensko sa týmito voľbami posunulo aj pred Poľsko. To síce má proeurópsku vládu, ale sú tam vážne obavy z členstva v Európskej únii, najmä medzi poľnohospodárskou loby. Štruktúra poľského poľnohospodárstva môže byť veľkou prekážkou na ceste do únie. Slovensko také problémy nemá. Myslím si, že Slovensko teraz bude v lepšej pozícii než Poľsko. Na prvom mieste pokiaľ ide o vyjednávania a šancu dokončiť vstupné rozhovory je Česko, na druhom Maďarsko, na treťom Slovensko a za ním Poľsko.“
Voľby boli v priebehu roka vo všetkých krajinách V 4. V čom sú si stredoeurópske krajiny podobné?
„Stredoeurópske krajiny by som rozdelil na dve kategórie. Na krajiny, ktoré boli súčasťou rakúsko-maďarského, teda habsburského priestoru, a potom je tu Poľsko. Rozdiely v politickej kultúre sú veľké. Ak budeme hovoriť o habsburskom priestore, tak tam sa prejavujú niekedy až neuveriteľné podobnosti v politickej kultúre. Objavujú sa nielen v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku, ale aj v Rakúsku a v Slovinsku. Je to tendencia k obchádzaniu parlamentných mechanizmov demokracie, k zákulisnému, kabinetnému štýlu politiky, k vytváraniu neštandardných mechanizmov. Je to aj vplyv nacionalisticko-populistickej vetvy politiky, ktorú v Česku reprezentujú komunisti a do určitej miery ODS, na Slovensku Mečiar, v Rakúsku Haider, v Maďarsku Csurka a určitá časť Orbánovej strany. Aj toto sú spoločné rysy tejto oblasti.“ (mch)
