Zohraté kvarteto na Tihány (zľava Zeman, Buzek, Orbán a Dzurinda). Okrem Dzurindu sa už všetci stiahli. FOTO - TASR
Zohratá partia premiérov, ktorá sa s chuťou stretávala vo Vysokých Tatrách, Karlových Varoch, alebo na balatonskom Tihány sa začala meniť pred rokom na jeseň v Poľsku, keď pravicového Buzeka vystriedal ľavičiar Miller. Potom si v apríli vyskúšali národnú mobilizáciu Maďari a pravicového Orbána šíriaceho euroskepsu nahradil ľavičiar Medgyessy. V Česku bez väčších problémov porazili slabnúceho pravičiara Klausa druhýkrát za sebou sociálni demokrati. Premiérom sa stal socialista z presvedčenia Vladimír Špidla.
Jediným premiérom, ktorý sa vo visegrádskom kvartete nevymení, bude s najväčšou pravdepodobnosťou Mikuláš Dzurinda. Slovenské voľby dali prekvapivú pointu na záver.
Vlády sa až na Slovensko výrazne obmenili, neznamená to však, že všetko je ináč vo vzťahu k V 4 a integrácii do únie. Všetky krajiny majú výrazne proeurópsky smer. Voľby na Slovensku mali pre stredoeurópsky priestor stabilizačný význam. Slovensko potvrdilo, že už by viac nemalo byť čiernou dierou.
„Nie je úplne rozhodujúce, či sú pri moci pravicové, alebo ľavicové vlády. Línia vedie inakadiaľ. Napríklad ODS sa v Česku deklaruje ako pravicová strana, ale o visegrádsku spoluprácu nikdy nestála a stavila skôr na české premiantstvo. V Poľsku alebo v Maďarsku v tomto nie je rozdiel medzi pravicou a ľavicou. Hranica vedie medzi populistami a na druhej strane realistickou, triezvou politikou,“ myslí si politológ Bohumil Doležal.
„Dôležitejšie je, že v týchto krajinách nevládnu nacionálni populisti. Najväčšie nebezpečenstvo by pre visegrádsku spoluprácu bolo víťazstvo silnej nacionalisticko-populistickej strany v jednej z týchto krajín. To by pôsobilo deštruktívne na spoluprácu v regióne, lebo taká vláda by akcentovala témy, ktoré stoja v ceste vzájomnej spolupráce,“ tvrdí český politológ Jiří Pehe.
Analytik Ivo Samson zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku si vie predstaviť, že sa medzi troma ľavicovými a pravicovým slovenským premiérom môže objaviť problém v komunikácii: „Môže tu chýbať kontakt. Sú to politici inej krvnej skupiny.“
Trend visegrádskej spolupráce bude pokračovať. Spojivom je Európska únia. „Všetky štyri vlády budú postupovať spolu, lebo majú jeden cieľ - úniu. Ak budú postupovať spolu, dosiahnu viac. V tomto ohľade budú rozdiely medzi ľavicou a pravicou v ústraní,“ hovorí Samson.
Visegrádska štvorka je neformálne zoskupenie a v únii by ju mali pohromade udržať regionálne záujmy. „V EÚ sú lobistické skupiny, ktoré fungujú na regionálnom základe. V Bruseli znamená oveľa viac mať priateľov ako nemať. To je smutný osud Grékov, ktorí nemajú priateľov ani susedov. Ak chce byť Visegrád úspešný, musí spolupracovať.“
Hrozí v strednej Európe nejaké výraznejšie riziko? Nezdá sa. So záujmom treba ešte sledovať Rakúsko, a to, ako sa tam bude dariť pravicovému populistovi Jörgovi Haiderovi. „Či uspeje, alebo bude porazený, môže do veľkej miery ovplyvniť budúcnosť stredoeurópskeho regiónu. Ak neuspeje, tak cesta strednej Európy do únie je otvorená a nevidím v budúcich rokoch veľké prekážky,“ hovorí Pehe.
MAREK CHORVATOVIČ
