Mikuláš Dzurinda bol v sobotu opatrný. Radosť radšej príliš neprejavoval – čakal, kým sa nedozvie definitívne výsledky. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Šéfovia čakali v sobotu na odhady za jedným stolom, v tejto chvíli chýba iba Zuzana Martináková, momentálne ju nahradila Eva Dzurindová. Aj keď sa ich dozvedeli, boli vo vyjadreniach opatrní. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Celú sobotu museli ľudia z SDKÚ tajiť svoju radosť z volebných odhadov. Počkajme si na výsledky, odpovedali novinárom. Čakanie sa skončilo v nedeľu o tretej ráno.
Kým v centrále SMK na Žabotovej o polnoci vyhrávala živá hudba a ľudia tancovali, v poloprázdnej sále SDKÚ v Ružinove v tom čase zábava viazla. Roztrúsené skupinky radových členov SDKÚ, krajských šéfov a poslancov začínali pripomínať unavených tínedžerov po pretancovanej noci.
Ich lídri sa zavreli v kanceláriách na poschodí. Sedel tam Dzurinda s Miklošom a Šimkom, Kukan so Zuzanou Martinákovou odišli skôr. „My ich nepotrebujeme, zabavíme sa aj sami,“ hovoril veselý brčkavý mladík zo Žilinského kraja. Čo tam robia? Prečo nesedia dolu s ostatnými? Zrejme majú na telefóne Hrušovského s Bugárom a Ruskom a dohadujú vládu.
O podobe novej vlády sa v kuloároch mlčalo. Možno preto, lebo nikto z SDKÚ nepočítal s takýmto úspechom strany. Členom strany však napriek tomu boli niektoré veci jasné: Dzurinda ostáva premiérom, Kukan a Šimko ministrami a do vlády vezmú KDH, SMK a ANO. Ostávala najdôležitejšia otázka: budú mať na štvorčlennú koalíciu dostatok poslancov?
„Keby sme mali 76, je to málo. Ale so 77 sa to podľa mňa dá risknúť,“ povedal po polnoci poslanec Pavol Prokopovič. Maďarov i KDH totiž dobre poznajú a v parlamente je na nich spoľahnutie.
„Len dúfajme, že MVK malo pravdu,“ hovorili si dvaja krajoví poslanci o povolebných odhadoch agentúry pred vchodom do centrály fajčiac a trasúc sa od zimy. Začalo drobne pršať. „Ale teraz sa nám predsa len čaká lepšie, ako keby sme mali šesť a pol percenta,“ odpovedal mu kolega.
Bolo pol druhej ráno. Výsledky nechodili, namiesto nich prišiel do sály zatiaľ len sebavedomý Ivan Mikloš. Objednal si whisky a plno ľadu. Zapálil si cigaru a prísediacim dievčatám z kancelárie žoviálne vysvetľoval princíp spočítavania hlasov.
Okolo druhej ráno mu zazvonil mobil, a keď sa vrátil z tichého rohu, povedal: „Na 99,9 percenta sme druhí. Chýbajú ešte štyri okresy, ale v nich máme prevahu. Bude to tesné.“ O pár minút zvonku pribehlo asi desať mužov na čele so starostom Ružinova Pavlom Kubovičom vo svetri. „Bratislava 115-tisíc,“ radoval sa a hrdo ukazoval každému modré dosky s hárkom papiera.
Pred treťou nadránom prišiel mierne unavený premiér Dzurinda s konečnými oficiálnymi výsledkami, ktoré sa verejnosť dozvedela až pred obedom. S Miklošom stáli v strede kruhu, okolo nich sa tlačila asi stovka ľudí v sakách. „Chcem sa vám všetkým poďakovať,“ začal premiér slávnostným tónom. „Sme druhí, máme 15,1 a spolu s ostatnými 78 mandátov.“
Požiadal o oheň pre víťaznú cigaru a niekoľko ochotných rúk mu podávalo zapaľovač. Pripálila mu nakoniec niektorá z dám. „Tie sú servilné,“ povedal nahnevane muž, čo prišiel so svojím zapaľovačom neskoro.
„Celý deň som sa bál tešiť,“ pokračoval premiér. „Áno, len počítal a počítal,“ prisvedčil Mikloš. „Machovi som sľúbil, že ostane naveky predsedom Štatistického úradu,“ žartoval Dzurinda. Mikloš ho opäť doplnil: „Čaro toho sľubu je v tom, že ho aj tak nemôžeme odvolať.“
Patetický záver: vzduch je presýtený cigarovým dymom a celá strana spieva pieseň Modrá je dobrá. Minister Šimko spieva ticho, len pre seba, Dzurinda s Miklošom sa pokúšajú o rytmický pohyb, Prokopovič dvíha pohárik nad hlavu. Trochu hanblivo spieva aj Gabriel Palacka, ktorého po celý večer nebolo vidieť.
