Pôvab slobodných volieb je v tom, že periodicky kreslia psychický portrét spoločnosti. Pohľad na ten dnešný vyvoláva úžas. Prevládli v ňom vyrovnané črty rozumu a dobrej vôle po vývoji, hoci ešte len pred desiatimi rokmi sa v ňom črtala hlavne zloba a úzkosť z budúcnosti.
Slovensko sa po týchto voľbách javí ako zrelý štát, ktorý má v celej strednej Európe najlepšiu šancu čosi poriadne so sebou urobiť. Príležitosť, ktorú politici dostali od voličov, sa vyskytuje raz za veľmi dlhý čas.
Mikuláš Dzurinda vstal prakticky z popola a teraz sa budeme všetci môcť presvedčiť, či z neho táto skúsenosť urobila štátnika hodného diela, ktoré by mohol stvoriť.
Pôvab slobodných volieb je aj v tom, že zo dňa na deň urobia z arogantných politikov trápne figúry. Vladimír Mečiar a Robert Fico nezvládli svoju prehru a nedokázali prísť ani na tradičnú povolebnú debatu do televízneho štúdia.
Pôvab slobodných volieb je napokon ešte v tom, že odkrývajú intímne a utajené túžby ľudí. Ich odkrytá túžba mať v parlamente komunistov namiesto nacionalistov je – ale len pri takom malom počte ich mandátov – pôvabná.
Autor: Martin M. Šimečka
