Už päť mesiacov sa Slovenský zväz jachtingu (SZJ) márne domáha na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR práva vydávať preukazy na overenie odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných pravidiel. Za rekreačné plavidlá sa podľa zákona považujú lode veľkosti minimálne 2,5 m a maximálne 24 m poháňané plachtami, motorom alebo oboma spôsobmi súčasne.

Príčinou je zákon o námornej plavbe z decembra minulého roku, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2001. Tvrdí sa v ňom, že ministerstvo môže overovaním odbornej spôsobilosti poveriť právnickú osobu so sídlom v Slovenskej republike. Ono čarovné slovíčko „môže“ si však pracovníci námorného úradu na ministerstve vysvetlili po svojom: poveriť vydávaním preukazov jachtársky zväz jednoducho odmietli. Napriek tomu, že takmer vo všetkých krajinách Európskej únie vrátane zostávajúcich troch suchozemských to majú na starosti výlučne jachtárske zväzy.

S oprávnením len jachtársky zväz

SZJ za jediný športový zväz s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti športového a rekreačného jachtingu akceptovalo Ministerstvo školstva SR i Medzinárodná jachtárska federácia, námorný úrad však tieto fakty neobmäkčili. Tvrdí, že funkciu námorného úradu dokonale plní ministerstvo a nepovažuje za nevyhnutné poveriť výkonom tejto činnosti niekoho iného. Bez ohľadu na to, že jachtársky zväz existuje už 50 rokov, kým námorný úrad len 7. A ktovie, čo budú jeho pracovníci robiť, keď sa predajú posledné dve námorné lode, ktoré ešte plávu pod vlajkou SR?

Pracovníci ministerstva na všetky žiadosti jachtárov o pridelení toho, čo im patrí, reagovali protiargumentom, že vydávanie týchto preukazov je obdobné ako vydávanie vodičských preukazov, čo má v každej európskej krajine na starosti štátna správa. To je však hrubé zavádzanie. Právne normy EÚ neupravujú vydávanie preukazov na vedenie rekreačného plavidla na mori a ponechávajú to na jednotlivé štáty. A v tých sa zrejme tak neplytvá peniazmi daňových poplatníkov ako u nás. Starajú sa o to jachtári sami.

Záujem firiem neklesá

Banálna záležitosť? Len na prvý pohľad. Pracovníci námorného úradu veľmi dobre vedia, čo robia. Za vystavenie preukazu musí záujemca zaplatiť kolok vo výške 400 Sk, oveľa hlbšie však musí siahnuť do vrecka pri konaní skúšok. Úspešné zvládnutie skúšok spôsobilosti viesť plavidlo v domácich vodách stojí okolo 9-tisíc Sk, o zhruba rovnakú sumu budete ľahší, ak chcete povolenie voľného pohybu na mori. A bez neho to jednoducho nejde. Každé plavidlo musí totiž na svojej palube mať jedného veliteľa s preukazom spôsobilosti.

Jednoduchšie povedané, ak aj máte dosť peňazí a ste ochotný investovať do zapožičania, príp. kúpy rekreačnej lode, bez kapitána so skúškou na vodu aj tak nemôžete. Pracovníci námorného úradu sú si toho vedomí. Záujem komerčných firiem o pridelenie skúšok je naďalej značný a o tom, ktorý z podnikateľských subjektov získa toto právo, od januára tohto roku rozhodujú len ľudia na ministerstve.

„Nechápem, prečo by Slovensko malo byť v porovnaní s inými krajinami výnimkou. Jasne sme svoje stanovisko formulovali aj v žiadosti o pridelenie tohto práva, na ministerstve nám však naďalej nie sú ochotní vyjsť v ústrety,“ informoval nás predseda Komisie námorného jachtingu a podpredseda jachtárskeho zväzu Miloš Kotlárik.

Zväz jachtingu viedol evidenciu námorných rekreačných plavidiel a vydával preukazy technickej spôsobilosti i odbornej kvalifikácie už v roku 1968. O toto privilégium prišiel až administratívnym zásahom v roku 1984. Po tom, čo jeden z významných predstaviteľov jachtingu emigroval, bola táto činnosť daná do kompetencie Štátnej plavebnej správy. Odtiaľ po vzniku samostatnej SR prešla pod novovytvorený Námorný úrad Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Pretože však ani Štátna správa, ani ministerstvo nemali pre vykonávanie skúšok odborníkov, vykonávali ich naďalej členovia SZJ. Až do minuloročného schválenia námorného zákona, ktorý všetko zmenil.

Zbytočná záťaž administratívy

„Námorné orgány všetkých prímorských štátov akceptujú doklady vydávané národnými jachtárskymi zväzmi a nie je preto potrebné, aby sme zaťažovali už aj tak prebujnenú štátnu správu ďalšími nárokmi na administratívu,“ znel text dôvodovej správy už v júni minulého roku, ktorou SZJ navrhoval v znení zákona o námornej plavbe určité zmeny. Bez úspechu, čo má dnes pochopiteľne za následok značný deficit peňazí. Z peňazí, získaných za vykonávanie skúšok, totiž SZJ financoval šampionáty a mnohé vlastné aktivity. Teraz z toho ryžuje pár zamestnancov na námornom úrade. „Podľa zákona nám síce patria, ale zatiaľ nám to nie je nič platné. Trvám však na tom, že športovou a rekreačnou činnosťou by sa v spoločnosti mala zaoberať športová organizácia a nie štátny aparát,“ jasne formuloval svoj postoj M. Kotlárik.