Výtvarné dvojičky v pozadí s manhattanskou panorámou, ako jeden z výsledkov projektu Martiny Navrátilovej a Juraja Králika.
Martina Navrátilová na kurte Manhattan Rocket Clubu v New Yorku pri akcii Tenis v galérii.
Prvá časť výtvarného Grand Slamu Juraj Králik – Martina Navrátilová s názvom Tenis v galérii sa mala uskutočniť v New Yorku presne 11. septembra minulého roku. Situácia po útokoch teroristov im v tom zabránila, preto posunuli vzájomnú spoluprácu na neskôr. Najprv to malo byť v Melbourne, symbolika času a miesta však posunula začiatok projektu opäť na september do newyorského Manhattanu. Akcia sa zrealizovala počas grandslamového turnaja vo Flushing Meadow, ktorého sa aktívne zúčastnila aj svetová tenisová legenda. Ako výsledok pôvabnej hry improvizácie vznikli obrazy s odtlačkami jej loptičiek po úderoch na plátno. Moment náhody bol však korigovaný prítomnosťou umeleckého citu pre mieru a výtvarný účinok. Slovami Juraja Králika, je to hra, v ktorej nie je nikto porazený. Je to hra s príchuťou potešenia, ale aj rafinovaného výtvarného gesta.Rok po
Myšlienka konceptuálneho projektu s názvom Tenis v galérii vznikla už pred dvoma rokmi, ale systematicky sa ňou začal fotograf Juraj Králik zaoberať pred rokom. Slovenský umelec vymyslel akciu, ktorú možno s trochou metafory pomenovať ako výtvarný Grand Slam. Jeho spoluhráčkou na výtvarnom kurte sa stala Martina Navrátilová, ktorá je pre Králika rovnocennou partnerkou. Nadchla ju myšlienka zúčastniť sa na výtvarnom projekte, pri ktorom môže využiť práve svoje umenie – hrať tenis.
„Prvé menšie veci som skúsil urobiť pred rokom a pol v Paríži na antuke, potom sme pokračovali na kurtoch v Martininom bývalom bydlisku – Řevniciach pri Prahe, v tenisovom klube pomenovanom po tejto najväčšej tenistke všetkých čias,“ hovorí Juraj Králik. „Obrazy, ktoré sa nám podarilo urobiť, sú výsledkom programovanej improvizácie. Dôležité však bolo zistenie, že nadšenie pre projekt je naozaj obojstranné. Podporili ma v ňom aj galeristi a zberatelia z Manhattanu, ktorí obrazy videli.“
Akcia sa uskutočnila 5. septembra v súkromnom Manhattan Rocket Clube, ktorého kurty sú na streche jedného obchodného domu na 43. ulici – teda len jednu ulicu od najväčšej obchodnej tepny mesta, 42. ulice a Times Square. Na dvorcoch Flushing Meadow vrcholil práve grandslamový turnaj, na Manhattane sa stupňovali prípravy na spomienky k 11. septembru, bezpečnosť bola vyšpičkovaná na maximálnu mieru, kontrolovali sa aj hranolky.
„Bol to hektický týždeň,“ hovorí Juraj. „Každú chvíľu sa niečo dialo. Keď som deň pred akciou išiel pripravovať veci, taxikár mi povedal, že ma môže odviezť len o tri ulice ďalej. Bože, zasa sa čosi udialo, pomyslel som si, keď som si spomenul na peklo spred roka, ktoré som zažil priamo v dolnej časti Manhattanu. Našťastie, to len klub New York Giants začínal sezónu v americkom futbale. Ich prezentácia s rozmerom výpravného divadla pred večerným zápasom však spôsobila zápchu na Times Square a priľahlých uliciach.“
Tenis v galérii
Nakoniec sa všetko podarilo pripraviť, hoci majitelia prominentného tenisového klubu boli trochu zaskočení, keď mali kurt a okolité steny oblepené igelitmi. Osobnosť Martiny Navrátilovej však zavážila a kultúrno-športová performance sa mohla začať. Akcia trvala celý deň a tenistka sa do nej ponorila s veľkým záujmom. Až tak, že v niektorých momentoch sama zasahovala do priebehu a určovala, kedy je plátno dostatočne pokryté farebnými stopami loptičiek.
„Celý princíp tejto konceptuálnej akcie je založený na tom, že loptička necháva stopu na kurte, čo najlepšie vidieť na antuke,“ hovorí Juraj. „Stopy tak vytvárajú bizarné tvary. Je to vlastne vybratý kus reality prenesený na plátno.“
Juraj položil plátna na časť kurtu, kde sa zbiehajú čiary, alebo je samotná čiara. Na antuke je záznam jasný – urobí sa odtlačok ako do piesku. Na tvrdom kurte to autor vyriešil tak, že namaľoval plochu plátna monochrómnou akrylovou farbou a Martina suchými loptami triafala na plochu. Na plátne vznikali záznamy loptičiek. Potom, keď farba na plátne zaschla, namočili do farby pre zmenu loptičky, ktoré sa odrážali od plátna. Vzniklo dvanásť obrazov, ktoré budú putovať po ďalších grandslamových miestach – Melbourne, Paríži a ukončí to Londýn. Použijú sa na ďalšie spracovanie a budú sa kombinovať s inými obrazmi. Premiérová výstava z nich by sa mala uskutočniť na jeseň budúceho roka v Bratislave, neskôr by mala byť reinštalovaná v New Yorku.
A prišlo fotenie
Dva z obrazov vznikli ako spomienka na 11. september, a preto boli koncipované ako vertikály s rozmermi 50 x 240 centimetrov. Obidvaja aktéri sa rozhodli, že po finále Flushing Meadow sa s nimi odfotia.
„Vybral som pohľad z Brooklyn Bridge – čo je klasický pohľadnicový záber na Manhattan,“ hovorí Juraj Králik. „Chcel som urobiť večerný záber na svietiace mrakodrapy. Nebolo to však jednoduché. Obraz totiž pozostáva zo štyroch dielov, takže ich bolo treba zmontovať. Vytiahol som kladivo a začal rozbaľovať obrazy. Lenže som si v tej chvíli neuvedomil, že po 11. septembri patril tento most spolu s Golden Gate v San Franciscu medzi najexponovanejšie teroristické objekty. ‘Ochranka‘ mosta mi hneď dala najavo, že nemá pochopenie pre moje umenie.“
Začal sa teda hľadať nový flek. Ideálnym miestom s pohľadom na manhattanskú panorámu sa stal park v New Jersey. Bola však nedeľa popoludní, a tak sa zaplnil ľuďmi, ktorí tam prišli piknikovať. Fotografovanie dostalo tretí termín: pondelok 9. septembra.
„Ešte šťastie, že Martina bol trpezlivá, ale aj tento posledný termín nebol dlho istý. Hneď ako sme začali rozbaľovať obrazy, neďaleko nás sa nenápadne primotal policajt. Hneď mi bolo jasné, že sme podozriví. Až neskôr som pochopil, prečo. Náš parčík s názvom Veteran Plaza je totiž venovaný veteránom z Vietnamskej vojny. Onedlho sa všetko vyriešilo. Počas čakania na Martinu k nám prišiel akýsi muž tváriaci sa ako smetiar. Pochopil som, že keď mu vysvetlím náš zámer, bude pokoj. Urobil som dobre. Zrazu sa to upokojilo a policajt, ktorý robil okolo nás pravidelné okruhy, nás začal zdraviť. Vzrušenie nastalo, keď prišla Martina. Najprv ju nik nepoznal, lebo prišla v čapici a s okuliarmi. Ale keď sa pripravila na fotenie, ľudia sa začali tlačiť okolo nás. Takže nakoniec som bol so všetkým spokojný. Neformálna vernisáž nášho projektu dopadla nad očakávanie.“
ĽUDO PETRÁNSKY
FOTO – DUAN KILARK
