Manic Street Preachers, Sean Moore vpravo. FOTO - SONY MUSIC
Tvrdí to bubeník Manic Street Preachers, ktorí na novom albume vymenili revolúciu za Božiu milosť„Nemusí to znamenať koniec kapely, hoci na koniec to najlepšie. V skutočnosti len opäť predstavujeme ľuďom pesničky, na ktoré už možno aj zabudli,“ hovorí Sean Moore, bubeník britskej kapely Manic Street Preachers, ktorá pred rokom v Prahe ohlasovala, že vízia budúcnosti je nejasná.
S výberovkou najväčších hitov Forever Delayed (vychádza 28. októbra), na ktorej sú aj dve nové skladby, sú plány jasnejšie: „Popri starých kúskoch, ktoré mám veľmi rád, skúšame, aké budú ohlasy na novinky,“ hovorí Sean v rozhovore pre SME.
Singlom Motown Junk z roku 1990 štvorica z juhowaleského Blackwoodu začala kariéru, počas ktorej sa preslávila skôr ako hudbou svojimi radikálnymi názormi a spoločenským postojom, pre ktoré ich označujú za ľavičiarov. Nič to nemení na obľube u fanúšikov a kritikov, pre ktorých sú jednou z najvýznamnejších britpopových kapiel vôbec.
Kazatelia z ulice
Manic Street Preachers - maniakálni kazatelia boli štyria kamaráti z detstva. James Dean Bradfield spieva rovnako vysoko, ako keď mal dvadsať, nezmenil sa ani jeho bratranec Sean Moore, aj Nicky Wire Jones si stále maľuje oči. Len výstredný a depresívny textár Richey James Edwards zmizol navždy bez stopy. Iné kapely by skončili, Manics práve v tom období získali titul najlepšia kapela roka.
Na výberovom albume Forever Delayed nájdeme ich single Motown Junk a The Masses Against the Classes, ktoré nikdy nevyšli na albumoch, alebo skladbu Suicide Is Painless, karikatúru na seba samých cez tému seriálu M*A*S*H. „Všetci sa tešíme zo starých úspechov, ale najviac som zvedavý, čo povedia ľudia na nové kúsky. Od toho závisí, ako sa nám bude dariť ďalej a či v sebe nájdeme ešte nejaké skryté schopnosti,“ hovorí Moore a dodáva, že novinky zaradia na ďalší album, lepší než predošlý Know Your Enemy.
Prevýchova hnevom
Práve tento posledný premiérovala kapela na Kube, s Fidelom Castrom v hľadisku. Texty nových skladieb však majú od ľavicových provokácií ďaleko. „Z milosti Božej budeme trpieť, milosť Božia nás vykúpi,“ spieva sa v There By The Grace Of God. K druhej, Door To The River, inšpirovalo Nicka Wira sledovanie kresťanskej televízie. Že by medzi ideami socializmu ostalo miesto pre Boha? „Každý predsa nájde svoju duchovnú cestu, ale to ešte neznamená, že sme našli Boha,“ hovorí Moore. „Stali sme sa - nie, vždy sme boli - pokornou kapelou. Keď všetko ostatné zlyhá, neostáva ti než obrátiť sa na duchovno. Skúšali sme všelijaké spôsoby, ako vychovať ľudí, ale niekedy si pripadám, že vedieme vojnu. Možnože nájdeme iný spôsob harmónie.“
Prevýchova ľudí musela zlyhať na vlastných chybách, na štýle života rockovej kapely, ktorá hlása rovnosť a zarába milióny. Sean si však myslí svoje: „Vždy sme boli sami sebou, nie vždy je nutné byť komerčnou hviezdou.“
Na začiatku nemohli tušiť, kam sa až zapletú ich názory: „Počúvali sme punk sedemdesiatych rokov a v hlave sme mali kopu myšlienok, ako zmeniť svet, svoj život. Dostali sme sa do britského rebríčka a bolo nám to jedno. Ale vzápätí sme v sebe objavili hnev, ktorý nás nútil meniť v pesničkách svet.“
Dnes ich zlostia hlavne mladé kapely, ktoré zablikajú a za rok sa stratia. „V Británii sa veci vždy menili pod vplyvom módnych trendov dosť rýchlo, ale teraz to vrcholí s pop idolovými kapelami. Prezentácia nových pesničiek, to je dnes ťažký mediálny boj medzi stálicami a nováčikmi.“
Pražský koncert
Na výberovke bude pre zberateľov aj nosič s remixami. Do tanečného rytmu obliekli pesničky maniakov Chemical Brothers, Massive Attack, Stereolab. „Za tie roky sme stretli mnoho ľudí a mali sme šťastie, že sami chceli upraviť naše skladby. Nikomu sme nemuseli dávať žiadne peniaze, aby rýchlo niečo nahral.“
Nové skladby zahrajú Manics na pražskom koncerte v Brumlovke 11. novembra, pred výročím nežnej revolúcie. „Po útlaku, ktorý trval do neskorých osemdesiatych rokov, sa konečne zdá, že u vás ľudský duch prerazil na povrch. Cítiť tam veľkú chuť žiť a vieru v budúcnosť,“ hovorí Sean Moore.
